Cakóni

Predkovia Cakónskych Grékov pochádzali z peloponézskeho kraja Lakónia (Lakedaimónia), kde sa nachádzala staroveká Sparta a patrili k dórskym Grékom. Svoju vlasť však opustili v druhej polovici 6. stor., teda v čase, keď západný Peloponéz obsadili Slovania. V tomto období veľa Grékov z Peloponézu ušlo buď do gréckej časti Itálie, na Sicíliu, či na ostrovy v Egejskom mori, iní sa slovanizovali.

Kronika z Monemvasie, byzantská kronika, ktorá opisuje vpád Slovanov do Grécka, rozpráva o Grékoch z kraja Lakónia, ako niekrorí ušli na Sicíliu, iní na polostrov Peloponézu Mani, ďalej do mesta Monemvasia a tiež na východný Peloponéz: Oi de ton thremmáton nomeis kai agroikikoi katokísthisan en tois parakeiménois ekeíse trachinois tópois, oi kai ep escháton Tsakoníai eponomásthisan (Iní strážnici stáda a roľníci usadili sa v hornatých oblastiach, ktoré sa od vtedy volajú Tsakonie). Tak sa teda Lakónčania usadili vo východnej Arkádií, v horských oblastiach, ktoré Slovania nikdy neobsadili. Tu si držali svoje antické tradície aj pohanské grécke náboženstvo. Tak zároveň patrili Cakóni k jedným z posledných pohanských Grékov.

Do svojej vlasti sa nevrátili ani v 9. storočí, kedy boli Slovania v Grécku definitívne porazení. Až v tomto období boli Cakóni konečne christianizovaní. Cisári ich začleňovali do vojska pre ich bojovnú spartskú mentalitu. V 11. storočí bola časť Cakónov presídlená do Propontídy cisárom Michailom VII. Dukasom. Neskôr boli Cakonskí Gréci známi vďaka pokojnému pastierskemu životu a murárskej zručnosti. Vďaka agresívnej povahe Cakónov a neprístupným horským terénom mali Turci veľké problémy udržať si vládu nad touto oblasťou.

Cakonskí Gréci boli vždy pastieri, zvyknutí na horský život. Dnes je veľké množstvo Cakonských Grékov presťahovaných do veľkých gréckych miest, a tak zároveň strácajú svoje tradičné zvyky. V kraji Tsakonia sa však stále rozpráva cakonskou gréčtinou. Cakončania tancujú svoj tradičný ľudový tanec Tsakonikos, ktorý má pôvod ešte v antickom rituálnom tanci.