Byblis (mytológia)
Byblis (starogr. Βυβλίς – Byblis, lat. Byblis) je v gréckej mytológii dcéra Miléta[1] a Eidothey, dcéry kárskeho kráľa Euryta.[2](podľa iných verzií Kyaneie[3], alebo Tregasie[4]).
_-_Biblis_(1884).jpg.webp)
Byblis bola pekná a aj keď nemala nedostatok nápadníkov, zahorela nešťastnou vášnivou láskou k svojmu bratovi Kaunovi. Nejaký čas sa ovládala, lebo vedela, že je to nemravné a preto svoje city pred ním ako aj pred svetom tajila, ale nakoniec svojej žiadostivosti neodolala, nadbiehala mu a žiarlila na ženy, ktoré sa okolo neho točili.[2]
Podľa antického autora Antonina Liberala, ju vedomie hriechu, ktorého sa dopúšťala a aj nenaplnená láska natoľko utrápila, že sa nakoniec plačúca rozhodla ukončiť svoj život skokom z útesu. V poslednej chvíli sa však nad ňou zľutovali nymfy, ktoré ju ponorili do hlbokého spánku a ona sa zmenila na nymfu Hamadryádu a stala sa ich družkou. Od tej chvíle začal vytekať z útesu malý potôčik, ktorý dostal meno "slza Byblidy."[2]
Ovidius ale píše, že sa Byblis rozhodla svojmu bratovi priznať a on ju odmietol a odsúdil jej nemravnú lásku. Keď už nepomohli žiadne jeho opatrenia a ona sa stále nevedela ovládať, rozhodol sa svoju krajinu opustiť. Ona ho ale išla hľadať a prechodila šíri svet, až sa nakoniec vyčerpaná zrútila na zem a morom sĺz zmáčala trávu. Jej slzy sa potom stali prvým zdrojom potôčika, ktorý nesie názov Byblis.[3]
Podľa iného antického zdroja sa Byblis obesila na dub a z jej sĺz pod nohami sa vytvoril pramienok, ktorý pomenovali po nej.[4]