Bruno Massot

Od júna 2011 Massot trénoval s novou partnerkou Dariou Popovovou pod vedením Jean-Francoisa Ballestera.[5]

Za svoje prvé spoločné vystúpenie v súťaži „Master's de Patinage“ vo francúzskom meste Orléans získali striebornú medailu. Medzinárodný debut absolvovali na súťaži „Coupe de Nice“, kde skončili na desiatom mieste. V decembri 2012 získali svoj prvý spoločný titul majstrov Francúzska. V januári 2012 sa kvôli komplikáciám s vízami pre Popovovú, ktorá mala ruské občianstvo, takmer nemohli zúčastniť na Majstrovstvách Európy 2012.[6] Nakoniec získali šieste miesto v krátkom programe a deviate vo voľných jazdách, celkovo skončili na ôsmom mieste. Na majstrovstvá sveta pár nebol nominovaný. Vrcholom sezóny sa tak pre nich stala tímová súťaž „World Team Trophy 2012“, kde ako súčasť francúzskeho tímu získali striebro.

V nasledujúcej sezóne boli Massot s Popovovou nominovaní na dve súťaže série ISU Grand Prix („Skate Canada International 2012“ a „Trophée Eric Bompard 2012“). V prvej skončili na piatom mieste, v druhej na siedmom. Na národnom šampionáte skončili druhí. Na majstrovstvách Európy obsadili siedme miesto.

Naa Majstrovstvách sveta 2013 vďaka svojmu umiestneniu získal pár Vanessa Jamesová a Morgan Ciprès druhú miestenku pre Francúzsko do súťaže športových dvojíc na Zimných olympijských hrách v Soči. Massotovi a Popovovej sa tak ako druhému najvýkonnejšej francúzskej športovej dvojici naskytla príležitosť štartovať na Olympiáde. Problémom sa stalo chýbajúce francúzske občianstvo Popovovej.

Dôležitá sezóna sa dvojici začala ôsmym miestom na „Cup of China 2013“. Koncom júna zmenila Popovová korčule a jedna z topánok jej spôsobila hematóm a následne únavovú zlomeninu ľavej nohy.[7] Zranenie spôsobilo šesťtýždňový tréningový výpadok a dvojica musela odstúpiť zo svojej druhej súťaže série „ISU Grand Prix“ „Tropheé Eric Bompard 2013“ aj z majstrovstiev Francúzska.[7] V následnom tréningu museli znížiť náročnosť niektorých prvkov pre Majstrovstvá Európy 2014.[7] Európskeho šampionátu v Budapešti sa nakoniec dvojica zúčastnila a skončila na jedenástom mieste.

21. januára 2014 bola zamietnutá Popovovej žiadosť o francúzske občianstvo, pričom za hlavný dôvod bola označená nedostatočná dĺžka pobytu vo Francúzsku.[7] Toto rozhodnutie spôsobilo, že pár nemohol štartovať na Zimných olympijských hrách v Soči. Keďže Francúzsko nemalo ďalšiu športovú dvojicu spĺňajúcu kritériá nominácie (okrem Jamesovej s Cipresom), ich miestenka pripadla Rakúsku.[8]

Popovová s Massotom po Olympiáde štartovali koncom marca na Majstrovstvách sveta 2014 v japonskej Saitame a obsadili celkové pätnáste miesto. Zároveň to bola ich posledná spoločná súťaž. Ako vyšlo najavo neskôr, Massot počas Popovovej rekonvalescencie tajne skúšal korčuľovať s Aljonou Savchenkovou a po skončení sezóny oznámil záujem zmeniť partnerku.[9]

Massota oslovil Ingo Steuer, po tom, čo dovtedajší partner Aljony Savchenkovej, Robin Szolkowy, ukončil kariéru. Steuer v minulosti Massota s Popovovou dva roky trénoval a poznal jeho ambicióznosť a ochotu tvrdo pracovať.[10] V apríli 2014 spolu začali trénovať a už v máji mali prvé spoločné vystúpenie na exhibícii v Južnej Kórei.[11] Spočiatku dvojica pod vedením Ingo Steuera trénovala v Chemnitzi. Pomohol im zohrať sa, pretože Massot bol oproti Szolkowemu o desať centimetrov vyšší, pri odhadzovaných skokoch vyvíjal väčšiu silu a obaja mali odlišný štýl korčuľovania.[11] Ich situácia však nebola bezproblémová. Nový pár nemal prostriedky, aby sám platil trénera Ingo Steuera, pretože nemecký štát odmietol financovať v štátnych službách bývalých spolupracovníkov Stasi (medzi ktorých patril aj Steuer).[11] Navyše, vzhľadom k rozdielnej štátnej príslušnosti oboch sa museli rozhodnúť, ktorú krajinu budú reprezentovať. Massot preferoval rodné Francúzsko, Savchenková zas Nemecko, v ktorom už 12 rokov žila, mala tu vybudované krasokorčuliarske zázemie a aj tréningové podmienky boli v Nemecku lepšie.[11][10] Podľa pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie môžu športovci novú krajinu reprezentovať na medzinárodnej úrovni až po uplynutí ročnej lehoty (Savchenková aj Massot naposledy svoje krajiny reprezentovali na MS 2014). Nakoniec voľba padla na Nemecko a Massot oficiálne požiadal o uvoľnenie z Francúzska a možnosť reprezentovať Nemecko 14. septembra 2014.[12] Francúzska federácia korčuliarskych športov ale s odchodom nesúhlasila a zakázala Massotovi nielen štart na súťažiach, ale aj na exhibičných vystúpeniach, čím ho pripravila o väčšinu finančných príjmov z krasokorčuľovania. Tiež mu prestala prispievať na prípravu, a tak jediným zdrojom jeho príjmov bol mesačný príspevok 200 eur zo športovej nadácie.[12] Začiatkom októbra 2014 pár opustil doterajšieho trénera aj pôsobisko a presťahoval sa do Oberstdorfu, kde začal trénovať pod vedením Alexandra Königa.[13][12][1] Keďže nebolo možné dosiahnuť žiadnu dohodu, obrátila sa Nemecká korčuliarska únia v júni 2015 na ISU so žiadosťou o pomoc.[1] Napokon navrhli Francúzi neobvyklé riešenie - za povolenie prestupu do Nemecka musela Nemecká korčuliarska únia francúzskym partnerom zaplatiť 30.000 EUR (oficiálne to bola „náhrada nevyhnutných výdavkov“) a následne 3. novembra 2015 dostal Massot povolenie vytvoriť novú nemeckú športovú dvojicu.[12]

Prvým medzinárodným podujatím novej dvojice bola koncom novembra 2015 súťaž „Tallinn Trophy 2015“ v Estónsku, v ktorej získali aj svoju prvú zlatú medailu. Nasledovalo víťazstvo na „Varšavskom pohári 2015“ a zisk titulu majstrov Nemecka. Ani na vrcholových podujatiach sezóny neobišli bez medaily. V januári na majstrovstvách Európy v Bratislave získali striebro a v apríli 2016 na svetovom šampionáte bronz.