Brokolica (stonková a karfiolová)

Brokolica je súhrnné označenie pre tie kultivary kapusty obyčajnej, ktoré taxonomicky vo väčšine systémov zodpovedajú jednak taxónu kapusta obyčajná špargľová (= brokolica v užšom zmysle; Brassica oleracea var. italica) a jednak časti taxónu kapusta obyčajná karfiolová (Brassica oleracea var. botrytis), pričom spomínanou časťou sa presnejšie myslí prakticky celý taxón Brassica olearacea var. botrytis okrem klasického karfiolu. Niekedy sa takto definovaná brokolica delí na brokolicu stonkovú (=brokolica výhonková, stonková/výhonková brokolica) [1][2] a brokolicu karfiolovú (=karfiolová brokolica) [3][4][5], pričom tieto pojmy sa používajú buď ako slovenské názvy pre taxóny uvedené v prvej vete (teda Brassica oleracea var. italica = brokolica stonková; „brokolicová časť“ Brassica olearacea var. botrytis = brokolica karfiolová), alebo ako označenie pre brokolicu bez jedinej kompaktnej centrálnej ružice (=brokolica stonková) a brokolicu s jedinou kompaktnou centrálnou ružicou (=brokolica karfiolová).

Podrobnosti pozri nižšie a pozri aj článok brokolica.

Delenie

Detaily zadelenia jednotlivých kultivarov brokolice do nadradených taxónov sa v literatúre rôznia. Nasledujú príklady:

Vysvetlivky: a) Pre úplnosť je nižšie väčšinou uvedený aj klasický karfiol, ktorý samozrejme nepatrí pod pojem brokolica. b) Na uľahčenie orientácie je nižšie väčšinou explicitne uvedené aj zaradenie kultivaru brokolice Calabrese, ktorý je najbežnejším v strednej Európe [6]. c) Skratka B. o. = Brassica oleracea. d) Namiesto výrazu „var.“ (varieta) býva v rôznych deleniach alternatívne iný výraz, napr. „konvarieta“ (convar.), "Skupina" a pod.; to nič nemení na tom, čo do daného taxónu patrí.

Konkrétne možné delenia:

  • 1. B. o. var. italica (=brokolica stonková) = všetky brokolice bez jedinej kompaktnej centrálnej ružice a časť brokolíc s jedinou kompaktnou centrálnou ružicou (vrátane Calabrese); 2. B. o. var. botrytis = karfiol + brokolica karfiolová (=časť brokolíc s jedinou kompaktnou centrálnou ružicou, sprav. bielou) (+ niekedy sa ako tretí „typ“ v rámci B. o. var. botrytis vydeľuje: brokolica Romanesco (k tomu pozri v článku kapusta obyčajná karfiolová) [4][1][7][8][9][10][11][12]
  • 1. B. o. var. italica = časť brokolíc s jednou kompaktnou centrálnou ružicou a časť brokolíc bez jedinej kompaktnej centrálnej ružice (vrátane Calabrese) + purpurový karfiol; 2. B. o. var. botrytis = karfiol (okrem purpurového karfiolu) + časť brokolíc s jedinou kompaktnou centrálnou ružicou a časť brokolíc bez jedinej kompaktnej centrálnej ružice [13][14]
  • 1. B. o. var. italica = brokolice okrem Calabrese + purpurový karfiol, 2. B. o. var. botrytis = karfiol (okrem purpurového) + Calabrese [15]
  • 1. B. o. var. italica (alebo cymosa) = všetky brokolice (príp. okrem Romanesco); 2. B. o. var. botrytis = karfiol (príp. vrátane Romanesco) [16][17]
  • 1. B. o. var. botrytis =všetky brokolice, pričom hlavné typy sú B. o. var. botrytis forma asparagoides (t.j. brokolica stonková – s jedinou kompaktnou centrálnou ružicou alebo bez nej) a B. o. var. botrytis forma italica (t.j. (?) brokolica karfiolová – s jedinou kompaktnou bielou centrálnou ružicou); 2. B. o. var. cauliflora = len karfiol [18]
  • 1. B. o. var. botrytis podskupina italica (al. cymosa) = všetky brokolice, 2. B. o. var. botrytis podskupina cauliflora = len karfiol [19]
  • 1. brokolica stonková = všetky bez jedinej kompaktnej centrálnej ružice, 2. brokolica karfiolová = všetky s jedinou kompaktnou centrálnou ružicou (vrátane Calabrese) (Poznámky: a) Toto delenie sa môže týkať aj brokolice v najširšom zmysle, čiže aj brokolice raab a čínskej brokolice, b) Brokolica bežne dostupná v našich obchodoch je v tomto delení pod brokolicou karfiolovou, kým vyššie bola spravidla pod brokolicou stonkovou) [20][18][21] [22] [23] [24][25].

Charakteristika

Brokolica stonková (Brassica oleracea var. italica)

Brokolica karfiolová (čiže “brokolicová časť” taxónu Brassica oleracea var. botrytis)

Nasleduje charakteristika brokolice karfiolovej definovanej podľa prvého z vyššie uvedených možných delení. Brokolica karfiolová predstavuje prechod medzi brokolicou stonkovou (kapustou obyčajnou špargľovou) a klasickým karfiolom. Je to jednoročná alebo dvojročná rastlina. Má vysoký hlúb, na ktorom je jediná ružica. Ružica sa podobá ružici karfiolu. Je prevažne biela, zriedkavejšie zelenkastá, žltkastá či fialovastá. Má hrubo zrnitý povrch až s výraznými hrbolmi, ktorú sú aj pravidelne rozmiestnené. Ružicu objímajú listy. Vysádza sa v prímorskom Stredomorí, v Bretani a v Anglicku v lete, do zimy sa vyvinú vegetatívne orgány, po zime sa rýchle vytvoria ružice, ktoré sa čoskoro zberajú. [4]

Referencie
  1. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989 (Pozn.: Tu je názov brokolica stonková uvedený ako slovenský, brokolice výhonková ako český)
  2. Beseda, zv. 4, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR v Prírode, 1964, str. 74
  3. Brokolica [online]. slnieckova.sk, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  4. brokolice. In: Zahradnický slovník naučný I A-C. Vyd. 1. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1994. ISBN 80-85120-51-8. S. 239-240
  5. Propeople. Pěstování a skladování brokolice [online]. spektrumzdravi.cz, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  6. Dixon, G. R. Vegetable Brassicas and related Crucifers. CABI. 2007. ISBN 0-85199-395-8. S. 15-16
  7. Brežnev, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta Flora SSSR. Leningrad: Kolos, 1984. S. 58,59, 119-123 (Pozn.: Rozdelenie tu však nie je formulované so stopercentnou jednoznačnosťou.)
  8. JÄGER, Eckehart J.; EBEL, Friedrich; HANELT, Peter; MÜLLER, Gerd K.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland (Krautige Zier- und Nutzpflanzen). [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 868 s. ISBN 978-3-662-50420-8. S. 250.
  9. HANELT, Peter; Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1445-1446. (Pozn.: Rozdelenie tu však nie je formulované so stopercentnou jednoznačnosťou.)
  10. HAMMER, K. et al. The wild and the grown – remarks on Brassica. International Journal of AgriScience Vol. 3(6): 453-480, jún 2013 (Pozn.: Rozdelenie tu však nie je formulované so stopercentnou jednoznačnosťou.)
  11. M.M.P.N.D. - Sorting Brassica oleracea names. [s.l.] : plantnames.unimelb.edu.au. Dostupné online. (Pozn.: Rozdelenie tu však nie je formulované so stopercentnou jednoznačnosťou.)
  12. STEPHENS, James M.. Broccoli—Brassica oleracea L. (Italica group)1 [online]. edis.ifas.ufl.edu, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  13. Dixon, G. R. Vegetable Brassicas and related Crucifers. CABI. 2007. ISBN 0-85199-395-8. S. 13-16
  14. MUNRO, Derek B.. Vegetables of Canada. [s.l.] : NRC Research Press, 1997. 416 s. ISBN 978-0-660-19503-2. S. 91.
  15. Brassica oleracea var. capitata Plant Profile [online]. floridata.com, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online. (Pozn.: V dolnej časti)
  16. GASS, T. at al. (eds.). Report of a working group on Brassica, 1994, dostupné online: , S. 10
  17. WRIGHT, Clifford A.. Mediterranean Vegetables (A Cook's ABC of Vegetables and Their Preparation in Spain, France, Italy, Greece, Turkey, the Middle East, and North Africa with More Than 200 Authentic Recipes for the Home Cook). [s.l.] : Harvard Common Press, 2001. 388 s. ISBN 978-1-55832-196-0. S. 66.
  18. Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online
  19. Classification of Brassicas - HORT410 - Vegetable Crops - Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University [online]. hort.purdue.edu, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  20. Broccoli Varieties, Types of Broccoli, Varieties of Broccoli [online]. grow-it-organically.com, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  21. Otzipka, J. Zahrada v létě. In: Dolnobenešovský zpravodaj 4/2010, S. 9, dostupné online
  22. Zásady pěstování brokolice ve zkratce [online]. nasezahrada.com, 2016-02-08, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  23. Praveen K Singh; Shaibal K Dasgupta; Subodh K Tripathi. Hybrid Vegetable Development. [s.l.] : CRC Press, 2005. 441 s. ISBN 978-1-56022-119-7. S. 117.
  24. Sprossenbrokkoli [online]. agrar.steiermark.at, [cit. 2017-11-29]. Dostupné online.
  25. Dixon, G. R. Vegetable Brassicas and related Crucifers. CABI. 2007. ISBN 0-85199-395-8. S. 15
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.