Britský rabat

Zľavu dohodla britská premiérka Margaret Thatcherová v roku 1984. Hlavným dôvodom pre zľavu bolo to, že veľký podiel z rozpočtu EÚ (v tom čase 80%) sa vynakladá na Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ktorá prináša Británii oveľa menej úžitku ako iným krajinám, pretože má relatívne malý podiel poľnohospodárstva na HDP. Platby do rozpočtu EU sú do veľkej miery financované 0,5% podielom z priznaní DPH v členských štátoch a sú teda približne úmerné veľkosti ekonomiky. Zľava bola schválená aj preto, lebo v tom čase Británia bola tretím najchudobnejším členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (teraz Európskej únie).

Zľava je vypočítavaná približne ako 2/3 podiel zo sumy, o ktorú platby Spojeného kráľovstva Európskej únii prevyšujú výdavky EÚ smerujúce späť. V súčasnosti má táto zľava hodnotu 3 miliárd libier ročne a Spojené kráľovstvo zostáva jedným z najväčších čistých prispievateľov. Metóda na výpočet zľavy je zložitá, ale jej efektom je to, že zvyšuje príspevky vyžadované od všetkých ostatných členských štátov. Nemecko, Holandsko, Švédsko a Rakúsko majú svoje príspevky na túto zľavu obmedzené na 25% sumy, ktorá by im inak vychádzala, čím Francúzsko zostáva hlavným financovateľom zľavy. Posledné výpočty zľavy sa robia až štyri roky po rozpočtovom roku, ktorého sa týkajú.

V posledných rokoch rástol zo strany viacerých členských štátov, vrátane Francúzska, tlak na zrušenie zľavy. Sčasti je to dôsledok toho, že nové členské štáty EÚ, ktoré sú viditeľne chudobnejšie ako tie staré, budú výraznou nákladovou položkou pre Spoločnú poľnohospodársku politiku a rozpočet EÚ vo všeobecnosti. Mnohí sa domnievajú, že to sťažuje zahrnutie zľavy do rozpočtu EÚ, a podporujú to morálnym argumentom, že všetci noví členovia sú podstatne chudobnejší ako Spojené kráľovstvo. Noví členovia však budú s veľkou pravdepodobnosťou čistými príjemcami fondov EÚ a nie čistými prispievateľmi ako Spojené kráľovstvo a iba Nemecko bude prispievať viac týmto menej bohatým členom.

Táto zľava skresľuje rokovania o financovaní medzi EÚ a Britániou. Za normálnych okolností sa krajiny a nezávislé agentúry v rámci každej z krajín uchádzajú o prostriedky z fondov EÚ. Vláda Spojeného kráľovstva si je vedomá toho, že 2/3 prostriedkov EÚ, ktoré majú ísť do Británie, budú v skutočnosti odpočítané z tejto zľavy a pôjdu vlastne zo zdrojov britskej vlády. Preto má Spojené kráľovstvo iba tretinovú motiváciu žiadať o prostriedky EÚ. Iné krajiny, ktorých príspevky do rozpočtu nie sú ovplyvňované peniazmi, ktoré dostávajú späť, nemajú takúto motiváciu obmedzovať sa vo svojich žiadostiach o prostriedky z EÚ.

Veľa z príspevkov EÚ je navyše podmienených tým, že ich príjemca zabezpečí časť financovania z lokálnych zdrojov, často národných alebo regionálnych vlád. Toto zvyšuje podiel prostriedkov pochádzajúcich z príjmov vlády Spojeného kráľovstva ešte viac. Toto má za následok umelé zníženie výdavkov EÚ smerujúcich do Británie a zhoršenie deficitu, ktorý mala táto zľava kompenzovať.

Britská vláda odolala kampaniam za zrušenie zľavy a Spojené kráľovstvo má právo veta pri každom rozhodnutí, ktoré by to malo za cieľ. Toto veto by nebolo ovplyvnené ani navrhovanou Európskou ústavou. Premiér Tony Blair povedal, že bude vetovať každý pokus o zrušenie zľavy. Je v tomto podporovaný väčšinou vo svojom kabinete a hlavnou opozičnou stranou - Konzervatívcami. Zástancovia zľavy argumentujú tým, že deformácie spôsobené zľavou sú malé v porovnaní s tými spôsobenými Spoločnou poľnohospodárskou politikou, ktorá je nákladná a má dôsledky pre slobodný a férový obchod v rámci EÚ. Ďalej poukazujú na to, že bez zľavy by Spojené kráľovstvo prispievalo EÚ oveľa viac než porovnateľne bohaté krajiny ako Francúzsko, v dôsledku štrukturálnych rozdielov medzi ich ekonomikami.

V roku 2004 dostalo Francúzsko o 13% viac prostriedkov z SPP ako Spojené kráľovstvo (ako % z celkových prostriedkov), čo v peňažnom vyjadrení znamená čistý prínos z SPP pre Francúzsko o 6,37 miliardy eur väčší ako čistý prínos pre Britániu. Na porovnanie, zľava pre Veľkú Britániu má byť v roku 2005 približne 5,5 miliardy eur. Francúzsko dostáva dvakrát toľko platieb z SPP ako Spojené kráľovstvo preto, lebo má dvojnásobné množstvo poľnohospodárskej pôdy.

Populárny názor v Británii (šírený napríklad bulvárnymi denníkmi) je, že ak by bol tento rabat znížený a zároveň by sa nezmenila SPP, potom by Británia prispievala k udržovaniu neefektívneho francúzskeho poľnohospodárskeho sektora - veľa Britov by to považovalo za veľkú nespravodlivosť. Francúzske motívy pre tvrdenia o „solidarite“ a „sebeckosti“ sú preto videné ako cynické. Ak by bola zľava zrušená bez zmien SPP, potom by Spojené kráľovstvo bolo 14-krát väčším čistým prispievateľom ako Francúzsko (podľa situácie v roku 2005). Spojené kráľovstvo by prispelo čistým príspevkom 8,25 miliardy eur v porovnaní so súčasným príspevkom 2,75 miliardy eur, oproti súčasnému francúzskemu čistému príspevku 0,59 miliardy eur. Británia má mierne vyšší HDP ako Francúzsko (pozri Zoznam krajín podľa HDP), ako aj HDP na obyvateľa. Nemecko má HDP približne o 25% väčší HDP ako Francúzsko alebo Británia, ale príjem na obyvateľa je porovnateľný z týmito dvoma krajinami. Francúzsko je čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ, tak, aby sa nedalo povedať, že dostáva podporu od žiadnej druhej krajiny. Presnejšie, všetci, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, prispievajú na financovanie podpôr SPP iným štátom. Francúzsko prispieva najmenej, no Francúzsko je najväčším prispievateľom na túto zľavu vďaka zložitej rovnici na jej výpočet, čo znamená, že by získalo najviac z jeho zrušenia. Ak by Francúzsko nemuselo prispievať na zľavu, bolo by čistým príjemcom prostriedkov z EÚ, napriek tomu, že je v nej jednou z najbohatších krajín.

Tieto protichodné pozície viedli k uviaznutiu na mŕtvom bode pri rokovaniach o rozpočte EÚ v roku 2005 v Bruseli. Francúzsko a iné štáty požadovali na tomto stretnutí zrušenie britského rabatu. Británia to odmietla ako diplomatický manéver Francúzska na uchovanie svojej reputácie po odmietnutí Európskej ústavy v referende dva týždne pred týmto zasadnutím. Spojené kráľovstvo urobilo z reformy SPP podmienku zrušenia zľavy - návrh, ktorý jej oponenti odmietli. Rokovania tak skončili bez dosiahnutia dohody. V decembri roku 2005 Spojené kráľovstvo súhlasilo so vzdaním sa približne 20% zľavy pre obdobie rokov 2007 – 2013 za podmienky, že tieto prostriedky nepôjdu na SPP, ostatné krajiny prispejú v rovnakej miere a budú určené len novým členským štátom. Výdavky na SPP zostali nezmenené, tak ako sa to dohodlo predtým. Toto celkovo znížilo podiel SPP na rozpočte. Bolo dohodnuté, že Európska komisia uskutoční dôkladné preskúmanie všetkých výdavkov EÚ.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku UK rebate na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).