Bretónčina
Bretónčina je keltský jazyk (britská podskupina) používaný na Bretónskom polostrove (Francúzsko). Ovláda ju asi 600 tisíc ľudí. V minulosti bolo jej používanie potláčané.
Bretónčina (Brezhoneg) | |||
Región | Bretónsko | ||
---|---|---|---|
Počet hovoriacich | 210 000 | ||
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
| ||
Písmo | Latinka | ||
Postavenie | |||
Regulátor | Ofis Publik ar Brezhoneg | ||
Jazykové kódy | |||
ISO 639-1 | br | ||
ISO 639-2 | bre | ||
ISO 639-3 | bre, xbm, obt | ||
Wikipédia | |||
Adresa | br.wikipedia.org | ||
Pomenovanie | An holloueziadur digor | ||
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
Jazyk je blízko príbuzný s kornčinou a waleštinou, jazykmi, ktorými sa hovorilo, respektíve hovorí, na juhozápade Veľkej Británie. Z tejto oblasti tiež na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu cez more presídlili predkovia dnešných Bretóncov. Kým od stredoveku ustupovala východná hranica rozšírenia bretónčiny len pomaly, v dôsledku dlhodobej oficiálnej francúzskej politiky, pripúštajúcej ako jedinú úradnú reč francúzštinu sa počas 20. storočia počet hovoriacich výrazne znížil. Bretónčina nie je ani dnes uznaná ako úradný jazyk a len malé percento detí, väčšinou na súkromných školách, absolvuje vyučovanie v bretónčine.
Nárečia
Má 4 hlavné nárečia:
- nárečia skupiny KLT
- Kerneveg/C'herneveg (cornouailleské nárečie)
- Leoneg (léonské nárečie)
- Tregerieg (tréguierské nárečie)
- Gwenedeg (vanneské nárečie) najviac odlišné od ostatných, pravdepodobne priamý potomok pevninskej galčiny
Vzorový text
Všeobecná deklarácia ľudských práv
po bretónsky |
Dieub ha par en o dellezegezh hag o gwirioù eo ganet an holl dud. Poell ha skiant zo dezho ha dleout a reont bevañ an eil gant egile en ur spered a genvreudeuriezh. |
po slovensky |
Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu. |