Kapusta obyčajná ružičková

Slovenské názvy sú: ružičkový kel[1], kel ružičkový[1], kapusta obyčajná ružičková[1], kapusta ružičková[2], ružičková kapusta[3], kapusta púčková[4], púčková kapusta[5], kel púčkový[6], púčkový kel[7]; zastarano: kapusta obyčajná pupencová[8], kapusta pupencová[2], pukovica[2], kel pupencový[9], (kelové) šprosle[9][10], kapusta pukonosná [11].

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. gemmifera[1], Brassica oleracea convar. gemmifera[12], Brassica oleracea skupina Gemmifera[1], Brassica oleracea Skupina Gemmifera[13], Brassica oleracea Skupina Brussels Sprouts[14], Brassica oleracea cv. group Brussels Sprouts[15], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. gemmifera[16], Brassica oleracea convar. gemmifera var. gemmifera[17], Brassica oleracea ssp. capitata convar. gemmifera (var. gemmifera + var. polycephala)[18], Brassica oleracea ssp. capitata var. gemmifera[19], Brassica oleracea subsp. gemmifera[20], Brassica oleracea var. bullata subvar. gemmifera[17], Brassica gemmifera[17], Brassica oleracea convar. fruticosa var. gemmifera[17], Brassica oleracea convar. oleracea var. gemmifera[21], Brassica oleracea gemmifera[2][22], Brassica oleracea var. polycephala[18], Brassica oleracea subsp./var. gemmifera[23]

Pestuje sa po celom svete. Významná je táto rastlina najmä v západnej a strednej Európe, Japonsku a severnej Amerike.[17]

Charakteristickým znakom je fakt, že na stonke tejto rastliny najprv vyrastajú po bokoch (aj na vrchu) veľké od seba vzdialené listy s dlhými stopkami a následne v každom mieste stonky, kde sa začína stopka takéhoto listu (teda v tzv. pazuchách listov), vyrastie aj jedna malá viac-menej uzavretá 1 – 5 cm listová hlávka (vlastne púčik so zakrpatenou osou), nazývaná (listová) ružička. Okrem toho pri niektorých kultivaroch vzniká voľná veľká listová hlávka aj na vrchole stonky. Na jednej stonke je teda nakoniec popri klasických stonkových listoch aj veľký počet (25-55) listových ružičiek a prípadne aj jedna veľká kvázi-hlávka na vrchole. Kapusta obyčajná ružičková je dvojročná bylina; kvitne až na druhý rok, keď dosahuje výšku 80 cm až 1,2 m. Stonky sú mierne skrátené, častejšie predĺžené (v každom prípade nie až tak skrátené ako napr. pri hlávkovej kapuste), sú priame, tuho dužinaté, neskôr mierne drevnatejú, sú 2-5 mm hrubé. Stonkové listy majú oválne až lýrovité čepele, ktoré bývajú trochu pľuzgiernaté. Vegetačná doba je väčšinou 150 až 160 dní. Existujú formy, ktoré sú celé zelené, formy, ktoré sú celé fialovo červené, a formy, ktoré majú síce zelené čepele, ale fialovo červené stonky, stopky a žily listov. Z iného hľadiska sa rozlišujú skoré a neskoré formy. Konzumujú sa (v surovom alebo varenom stave) ružičky ako zelenina, ale rastlina (aj listy) slúži aj ako krmovina. Ružičky sú vhodné na zmrazovanie.[18][19][24][25]