Boulevard Richard-Lenoir

Ulica vedie od križovatky s Boulevard Beaumarchais na námestí Place de la Bastille a končí na križovatke s ulicou Avenue de la République, odkiaľ pokračuje Boulevard Jules-Ferry. Je orientovaná zhruba z juhu na sever.

Boulevard Richard-Lenoir zakrýva časť kanála Saint-Martin. Ten bol dokončený v roku 1826 a bol zakrytý v roku 1860 na príkaz baróna Haussmanna v rámci modernizácie Paríža. Jedným z cieľov bolo odstrániť priekop, ktorý slúžil ako obranná línia pre povstalcov počas februárovej revolúcie v roku 1848.

V roku 1869 bol na bulvár presunutý jarmok z ostrova Cité a neskôr na Quai des Grands-Augustins, Rue du Faubourg-Saint-Martin a Boulevard Bourdon. Konal sa tu každoročne od Kvetnej nedele do Veľkonočnej nedele až do roku 1940 medzi Place de la Bastille a Boulevard Voltaire. Po vojne sa konal dvakrát ročne na jar a na jeseň.

Po 100 rokoch v roku 1969 dal policajný prefekt jarmok preložiť do mesta Chatou.

Uprostred bulváru je 15 squares, ktoré navrhol Gabriel-Jean-Antoine Davioud. Mestský mobiliár, lavičky a osvetlenie navrhol Jean-Charles Alphand. Medzi ulicami Rue Oberkampf a Rue Jean-Pierre-Timbaud sa na voľnom priestranstve koná dvakrát do týždňa trh.

V rokoch 1993 – 1994 bol bulvár modernizovaný, vzniklo 18 fontán a dve ihriská na loptové hry.

• Domy č. 2 a 4: ich fasády, strechy a schodište sú chránené ako historická pamiatka.
• Dom č. 57/59 je mestský palác postavený na prelome 18. a 19. storočia v štýle napodobňujúcom dobu Ľudovíta XVI., a empíre.

• Georges Simenon umiestnil do domu č. 132 na tomto bulvári byt komisára Maigreta.
• Aristide Bruant umiestnil hrdinku svojej piesne Nini Peau d'chien do miestnej štvrte a hlavne okolo Richard-Lenoir.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boulevard Richard-Lenoir

• Ulica na stránkach Paríža

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boulevard Richard-Lenoir na českej Wikipédii.