Boubínský prales
Boubínský prales je národná prírodná rezervácia evidenčné číslo 24. Nachádza sa neďaleko obcí Včelná pod Boubínem a Horní Vltavice, okres Prachatice. Správa NPR CHKO Šumava. Celková plocha uvádzaná na oficiálnej stránke pralesa je 666,41 ha, na Ústrednom zozname ochrany prírody[1] je uvádzaná rozloha 685,8713 ha. Predmetom ochrany je bukovo-smrekový porast s javorom.
| Boubínský prales | |||
| Národná prírodná rezervácia | |||
.JPG.webp) Korene stromov v pralese sú nad zemou, pretože vyrastali na starom trúchnivejúcom kmeni, po ktorého rozložení zostane dolu prázdnu priestor. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Juhočeský kraj | ||
| Okres | Okres Prachatice | ||
| Lokalita | Horní Vltavice, Včelná pod Boubínem | ||
| Nadmorská výška | 874 - 1 362 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°58′37.4″S 13°48′43.4″V | ||
| Rozloha | 6,858713 km² (686 ha) | ||
| Vznik | 1. január 1858 | ||
| - Vyhlásili | Karol II. Schwarzenberg, Josef John | ||
| Správa | NP Šumava a CHKO Šumava | ||
| Kód AOPK ČR | 24 | ||
| Wikimedia Commons: Boubínský prales | |||
| Webová stránka: Biolib.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
  Boubínský prales Poloha na mape Česka
| |||
Dejiny
Boubínský prales bol chráneným územím vyhlásený v roku 1858 a je treťou najstaršou českou prírodnou rezerváciou (po Žofínskom pralese a Hojnej Vode). Hlavnú zásluhu na jeho ochrane mal Josef John - vtedajší lesmajster vimperských lesov schwarzenberského panstva. V roku 1933 prevzal boubínské lesy štát a potvrdil ochranu pralesa vyhlásením Štátnej prírodnej rezervácie Boubínský prales.
V minulosti býval prales hojne navštevovaným miestom. Najmä jeho najstaršia časť, ktorá leží pri Kaplickom potoku. V dobe, kedy bolo vykonané nové vyhlásenie SPR Boubínský prales (1958), prechádzalo po trase k Boubínskému jazierku a ku Kráľovi smrekov viac než sto tisíc návštevníkov ročne. To sa samozrejme odrazilo na okolitej prírode. V roku 1963 preto bolo jadro Boubínského pralesa (o rozlohe 47 ha) oplotené a návštevnosť obmedzená na určitú trasu v sprievode sprievodcu, v roku 1979 potom bolo toto jadro pre verejnosť uzavreté celkom.
Vegetácia
Porast tvoria najmä smreky, ale tiež jedľa, brest a javor.
Raritou Boubínského pralesa bol Kráľ smrekov. Dosiahol „vek“ 440 rokov, výšku 57 m a priemer okolo 160 cm. Bol zničený pri víchrici, ktorá oblasť postihla v roku 1970. Vek okolo 400 rokov však majú tiež ďalšie rozložité stromy v Boubínskom pralese. Spadnuté stromy sa nechávajú ležať, a okolo nich vyrastá ďalší nový porast.
Náučný chodník
Náučný chodník má necelé štyri kilometre a nachádza sa na ňom celkom osem zastávkových miest. Začína pri Boubínskom jazierku, potom vedie po vyznačených cestách. Jedno zo stanovísk návštevníkov zavedie k pozostatkom už zmieneného Kráľa smrekov. Chodník ďalej pokračuje po Lubenckej ceste. Jednotlivé zastávkové miesta informujú o kvetene a drevinách pralesa i celej Šumavy, o vtáctve i zvieratách, ktoré tu žijú.
Je možné prechádzať i ďalším územím Boubína - napríklad z Kubovej Hute vedie modrá turistická značka k Johnovmu kameňu, ktorý nesie meno iniciátora založenia rezervácie. Okolo Boubínského jazierka je značená trasa do Zátone, kde je okrem iného železničná stanica. V Idinej píle je informačné stredisko, kde je možné získať informácie o Boubínskom pralese.
Externé odkazy
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boubínský prales na českej Wikipédii.