Boleslav III.

Boleslav III. zv. Ryšavý (*?, † 1037) bolo české knieža (od februára 999 do r. 1002 a krátko v r. 1003) z rodu Přemyslovcov, syn kniežaťa Boleslava II. a kňažnej Emmy (* pred 950, † okolo 1005/1006).

Boleslav III.

Už pred jeho nástupom na kniežací stolec sa rozsiahla ríša, vytvorená jeho starým otcom Boleslavom I., prakticky rozpadla. Českému kniežatstvu zostala najskôr iba Morava. Tieto závažné skutočnosti boli vzápätí nasledované i otrasmi vo vnútri štátu. S obdobím panovania Boleslava III. je spojená prvá vážna kríza českého štátu. Prispelo k nej i spojenectvo rímskeho cisára Otta III. a poľského kráľa Boleslava I. Chrabrého. Problematická situácia nastala po nastúpení kniežaťa na trón. Kniežaťom sa stal v zrelom veku, ale bez mužského potomka. Jeho dcéra bola vydatá za príslušníka vládychtivého rodu Vršovcov, ktorí tak mali na dosah kniežací stolec.

Vážnymi konkurentami na trón boli i Boleslavovi mladší bratia, Jaromír a Oldřich. Obaja, tušiaci nebezpečenstvo, utiekli z krajiny. Po náhlej smrti cisára Otta III. v r. 1002 využil Boleslav Chrabrý rozvrat, ktorý spôsobila bezohľadná politika Boleslava III., a obsadil Čechy. Na trón bol povolaný knieža Vladivoj, vzdialený príbuzný Přemyslovcov. Vladivoj bol vladárom absolútne neschopným. Zomrel v nasledujúcom roku.

Boleslav III. utiekol do východofranskej ríše k markgrófovi Henrichovi Schweinfurtskému, ktorý ho však dal uväzniť. Neskôr sa dostal na dvor Boleslava Chrabrého. Ten využil novovzniknutú situáciu a opätovne dosadil vo februári 1003 Boleslava III. na kniežací stolec. Už 9. februára 1003 vydal Boleslav pokyn na vyvraždenie Vršovcov. Po dvoch mesiacoch ho musel Boleslav Chrabrý zosadiť z trónu, dal ho oslepiť, čím ho navždy odstránil ako možného vládcu a sám sa až do r. 1004 ujal vlády. Nasledovalo Boleslavovo uväznenie, z ktorého ho po viac než tridsiatich rokoch vyslobodila smrť.

Meno jeho manželky nie je známe, rovnako ako meno jeho dcéry, vydatej údajne za neznámeho príslušníka rodu Vršovcov.