Bohuslav Havránek
Prof. PhDr. Bohuslav Havránek, DrSc., (* 30. január 1893, Praha – † 2. marec 1978, Praha) bol český filológ, bohemista, profesor porovnávacej slovanskej filológie a čelný predstaviteľ Pražského lingvistického krúžku, profesor na Masarykovej univerzite v Brne, neskôr na Karlovej univerzite v Prahe, dlhoročný riaditeľ Ústavu pre jazyk český, člen viacerých akadémií vied, člen mnohých zahraničných lingvistických asociácií. Bol jednou z vedúcich osobností česko-slovenskej jazykovedy.
Jeho najvýznamnejšou prácou z odboru slavistiky je dvojzväzkové dielo Genera verbi v slovanských jazycích (1928, 1937), v ktorom sa okrem slovesného rodu zaoberá aj inými stránkami slovanského slovesa. Dôležitou oblasťou jeho vedeckej činnosti bola paleoslovenistika. Zaoberal sa otázkami cyrilo-metodovskej kultúry a jazyka staroslovienskych pamiatok českého pôvodu.
Jeho vedeckovýskumná práca v oblasti bohemistiky bola značne rozsiahla. Medzi najdôležitejšie diela patria Československá vlastivěda (3. zväzok, 1934), Vývoj spisovného jazyka českého (1936). Zúčastnil sa tvorby veľkých lexikografických diel spisovnej češtiny Príručnom slovníku jazyka českého (1942-1957) a na štvorzväzkovom Slovníku spisovného jazyka českého (1958-1971).
Publikácie
- Genera verbi v slovanských jazycích I, 1926
- Linguistika obecná, indoevropská, slovanská a česká, 1930
- Genera verbi v slovanských jazycích II, 1937
- Staročeská literatura v hlaholském písemnictví charvatském; Expanse spisovné češtiny od 14. do 16. století, 1939
- Strukturalismus – Strukturální estetika – Strukturální linguistika – Strukturální věda o literatuře, 1940
- O básnickém jazyce, 1947
- Česká mluvnice – základní jazyková příručka, 1951, spolu s Aloisom Jedličkom
- Stručná mluvnice česká pro střední školu, 1952, spolu s Aloisom Jedličkom