Bohuslav Chňoupek

V roku 1945 vstúpil do KSČ. V roku 1950 absolvoval Vysokú školu hospodárskych vied v Bratislave. V rokoch 1949 – 1960 pôsobil ako novinár v rôznych komunistických periodikách na Slovensku. V rokoch 1960 – 65 korešpondent Pravdy v Moskve. Po návrate bol zvolený za kandidáta ÚV KSČ. V rokoch 1967 – 69 námestník ministra kultúry a školstva SR.

K tomu to obdobiu sa vzťahujú spomienky E. Goldstückera, v čase Pražskej jari predsedu Zväzu čsl. spisovateľov o stretnutí na ideologickej komisii ÚV KSČ 9. 2. 1968:

Po Hendrychově zahájení se nečekaně dostavil Bohuslav Chňoupek, náměstek ministra školství za Slovensko, a začal na mě útočit, že jsem porušil stranickou disciplínu a ideologická komise se tím má zabývat. Roli, kterou zde Chňoupek sehrál, byl věrný velkou část svého života. (Bylo věrejným tajemstvím, že je agentem KGB a za své budoucí služby ve štvavém vysílání Vltavy a v pookupační publicistice se nejdřív stal velvyslancem v Moskvě a potom ministrem zahraničí.)[1]

Za podporu normalizačnej politiky G. Husáka v rokoch 1969 – 70 vymenovaný za ústredného riaditeľa Československého rozhlasu v Prahe, kde riadil politické čistky.

Aktívne obhajoval vstup okupačných vojsk.

K vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR treba povedať, že tieto otazky sú u nás ešte mnohým ľuďom nejasné. Mnohí s ním nesúhlasia, pretože ho nechápu vo všetkých súvislostiach. Iba postupne a ťažko si osvojujú poznanie, že vstup vojsk nebol vyjadrením nedôvery našich spojencov ku KSČS ako celku […]. Bol iba výrazom obáv o to, či bývalé vedenie strany, ako dnes už vieme, zvládne situáciu. Tento základný fakt si začínajú naši ľudia postupne uvedomovať. Začínajú chápať, že išlo o ohrozenie existencie socializmu.[2]

V rokoch 1970 – 71 pôsobil ako česko-slovenský veľvyslanec v Moskve. Od decembra 1971 zastával post ministra zahraničných vecí ČSSR. Z tejto funkcie bol odvolaný 11. novembra 1988 na nátlak skupiny okolo Vasiľa Biľaka odmietajúcej reformy.

Po novembri 1989 bol od októbra 1990 pol roka vo väzbe v súvislosti s obvinením zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Bohuslav Chňoupek bol literárne a publicisticky činný od roku 1957. Najmä po roku 1969 začal publikovať práce z oblasti medzinárodných vzťahov a histórie využívajúc privilegovaný prístup k archívom. Potom, ako bol po páde komunizmu nútený odísť z vysokej politiky pokračoval vo vydávaní prác, nadväzujúcich na predchádzajúce články, alebo na aktuálne témy.

Dňa 16. októbra 1998 bola B. Chňoupkovi odovzdaná cena Európskeho kruhu Franza Kafky v Prahe za knihu o Andym Warholovi.

V svojráznom nekrológu „Chňoupkovo dědictví aneb Jak agent SSSR řídil ministerstvo zahraničí“ hodnotil zásluhy B. Chňoupka bývalý minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier[3].

• Dunaj sa končí pri Izmaile (1957)
• Život pre východ (1960)
• Už dozrel bor (1960)
• Dobyvateľ vesmíru (1961)
• Komunizmus sa začína už dnes (1962)
• Generál s levom (1974)
• Míľníky (1975)
• Lámanie pečatí (Smena Bratislava 1984)
• Banderovci
• Andy (1993)
• Inšallah (1994)
• Američan v povstání (1994)
• Antekova zrada (1994)
• Biele miesta
• Memoáre in Claris (Belimex Bratislava 1998)
• Pogrom
• Dýka v Chrbte (Spolok slovenských spisovateľov Bratislava 2001)

1. Eduard Goldstücker, Vzpomínky 1945-1968 (nemecky 1989, v českom preklade G plus G Praha 2005) s. 146
2. SIVÁK, František. Ide o nové uplatňovanie vedúcej úlohy strany. Hlas ľudu. 2.5.1970
3. Chňoupkovo dědictví aneb Jak agent SSSR řídil ministerstvo zahraničí (Lidové noviny, 01. 06. 2004)