Božena Viková-Kunětická
Božena Viková-Kunětická, rodená Novotná (* 30. júl 1862, Pardubice – † 18. marec 1934, Libočany u Žatce) bola česká nacionalistická politička, spisovateľka s feministickú tendenciou, dramatička.
| Božena Viková-Kunětická | |||
 česká nacionalistická politička, spisovateľka s feministickú tendenciou, dramatička | |||
| Rod. meno | Novotná | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 30. júl 1862 Pardubice, Česko | ||
| Úmrtie | 18. marec 1934 (71 rokov) Libočany u Žatce, Česko | ||
| |||
Život
Narodila sa v rodine obchodníka s obilím v Zámockej ulici v dome č. 22. Vzdelanie získala na školách v Pardubiciach. Chcela byť herečkou, kvôli tomu sa učila u Otilie Sklenářovej-Malej až do vyhorenia Národného divadla, zahrala si predtým na doskách Prozatímního divadla. Potom sa vydala za cukrovarníckeho úradníka J. Vika, žili v Uhříněvsi a Českom Brode a venovala sa rodine. Mala tri deti, obaja chlapci podľahli ešte malí záškrtu, zostala jej dcéra Vlasta.
Neskôr sa zapojila do politiky za mladočeskú stranu a v roku 1912 sa stala prvou českou ženou zvolenou do Českého krajinského snemu (za volebný obvod Mladá Boleslav-Nymburk). Snem sa v tejto dobe kvôli českonemeckým sporom neschádzal a následne bol Anenskými patentami v roku 1913 rozpustený. Preto otázka, či jej úrady dovolia jej mandát vykonávať, nebola nikdy vyriešená.
V rokoch 1918 – 1920 zasadala za Československú národnú demokraciu v Revolučnom národnom zhromaždení.[1][2] Po parlamentných voľbách v roku 1920 získala senátorské kreslo v Národnom zhromaždení za národných demokratov. Mandát nadobudla ale až dodatočne roku 1925 ako náhradníčka potom, čo rezignoval senátor Jan Herben. V senáte zasadala len krátku dobu do parlamentných volieb v roku 1925.[3][4]
Do roku 1930 predsedala Zemskej komisii žien národnej demokracie. Odmietala právne uznanie Sovietskeho zväzu. Vystupovala proti rozširovaniu nemeckého živlu v pohraničí, neznalosti českého jazyka u detí, ale tiež Židom alebo Masarykovi. Bola oddanou obdivovateľkou predsedu svojej strany, nacionálno-konzervatívneho politika Karla Kramářa, ktorého navštevovala vo Vysokém nad Jizerou.[5]
V roku 1927 bola za svoje literárne a dramatické dielo vymenovaná za členku Českej akadémie vied, spoločne s Eliškou Krásnohorskou ako prvé ženy. V období 1. republiky bolo vydaných 15 zväzkov jej zozbieraných spisov. V románovej tvorbe obhajovala ženskú emancipáciu, feministické zásady proti mužom a to napriek tomu, že prežila šťastné manželstvo. Napísala aj niekoľko cestopisov, drám pre Stavovské a Národné divadlo, politicky zameraných spisov, pre poéziu použila aj pseudonym Ignota.
V roku 1934 bola vydaná jej biografia od J. Voborníka. Pozostalosť Vikovej-Kunětickej je uložená v Literárnom archíve Pamätníka národného písomníctva.
Urna bola uložená na Kunětickej hore.
Literárne dielo
Poviedková tvorba
Romány a novely
Iné práce
|
Dramatická tvorbaVeselohry
Ostatné hry
|
Referencie
- Božena Viková-Kunětická [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-23]. Dostupné online. (česky)
- jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-23]. Dostupné online. (česky)
- jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-11-30]. Dostupné online. (česky)
- VAVROUŠEK, Bohumil; NOVÁK, Arne. Literární atlas československý. Zväzok 2. Praha : Prometheus, 1938. Kapitola Božena Viková - Kunětická, s. 100.
- „Přes to je dr. Kramář v mém životě zjevem jedinečným, poněvadž 18 let myslím jen na to, co on myslí a dělá, a ne na to, co bych měla myslit a dělat sama.“
VIKOVÁ-KUNĚTICKÁ, Božena: "Bez titulu". In: Z hor jsme. Sborník vydaný u příležitosti zbudování pamětní busty na rodném domě dra Karla Kramáře. Studentstvo vysocké 1927.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Božena Viková-Kunětická na českej Wikipédii.
Externé odkazy
- Prvá česká poslankyňa Božena Viková Kunětická – padesatprocent.cz.
- Božena Viková-Kunětická, príbeh nacionalistické feministky – Program Slovenského rozhlasu 6.