Bitka pri Stiklestade

Do roku 1015 vládli v Nórsku ako vazali dánskeho kráľa synovia jarla Håkona. A to až do chvíle než do krajiny dorazil bývalý Viking z rodu Ynglingov Olaf Haraldsson (svätý Olaf). Olaf bol už pokrstený a vzal si za cieľ obrátiť krajinu na kresťanstvo a vykynožiť v nej pohanstvo.

Postupne sa prebil k moci a jeho metódy či už na ceste ku zvrchovanosti alebo pri presadzovaní kresťanstva boli rovnako kruté ako u jeho menovca Olafa Tryggvesona. Tým si proti sebe popudil nielen pohanov, lež ozval sa aj nejeden kresťan.

Títo našli pomoc u Knuta Veľkého a Olaf bol nútený utiecť do Ruska. Tam roku 1030 zhromaždil vojsko. Keďže doň odmietol prijať nepokrstených, bolo menšie ako by bolo vhodné, ale Olaf veril v Božiu pomoc.

Ráno pred začiatkom bitky si Olaf na hodinu pospal. Počas spánku mal sen, že kráča po rebríku do neba. Toľko vraví legenda.

Nakoniec bol Olaf v bitke zabitý a skonal opretý o veľký balvan trčiaci zo zeme, okolo ktorého sa zhromaždili jeho verní.

Po bitke sa sedliacke vojsko rozišlo späť do svojich domovov a vládu v Nórsku prevzal Knut Veľký. Olaf bol svojimi protivníkmi náležite pochovaný. Neskôr po Knutovou krutovládou Nóri oľutovali svoj čin a zabudnúc na Olafovu krutosť začali ho spomínať ako dobrého vladára. Krajinou sa začali šíriť chýry o zázrakoch v spojitosti s jeho telesnými pozostatkami a mnoho ľudí sa začalo obávať, že zabili svätca. A stalo sa čosi nevídané - Nóri, ktorí po storočia tvrdohlavo odolávali obracaniu na kresťanstvo - začali v putovať k trondheimskej katedrále, obracajúc sa húfne na vieru. Neskôr priviedli späť z Ruska Olafovho syna Magnusa a ustanovili ho kráľom.

Na mieste bitky, presnejšie kameňa o ktorý sa umierajúci Olaf opieral bol postavený kostol, pričom kameň samotný je súčasťou oltára.

Na mieste bitky sa taktiež odohrala inscenácia divadelnej hry Svätý Olaf, ktorú dodnes uvidelo neuveriteľných 600-tisíc návštevníkov.