Bieloškvrnáč púpavcový

Húsenica bieloškvrnáča púpavcového je polyfágna. Predovšetkým sa ale živý rastlinnou potravou. Dosahuje veľkosť 20 – 35 mm. Vo veľmi priaznivých podmienkach môže dorastať až do dĺžky 5 cm. Jej hlava je tmavočervenej farby. Hlava je v pomere k telu veľmi malá. Húsenica je pokrytá sivohnedými chĺpkami, ktoré odrádzajú možných predátorov. Kvôli nevhodnému prostrediu si pred zakuklením môžu húsenice vytvárať siete z jemného vlákna, ktoré poslúžia ako vhodné upevnenie na dané miesto. Svoje hnedosivé ochlpenie pred zakuklením zhodia. Kukla má veľkosť 10 – 25 mm a je hnedej farby. Jej veľkosť sa počas vývinu mierne zväčšuje. Samičky ju majú mierne objemnejšiu ako samčekovia aby v dospelosti mohli nosiť vajíčka.

Bieloškvrnáč púpavcový sa vyskytuje hlavne v južnej Európe, ale môžeme ho zazrieť aj v severnom Nemecku. Lieta od mája do septembra a to cez deň počas najhorúcejších hodín. Uprednostňuje suchšie oblasti, otvorené plochy s kríkmi a stromami, ako aj otvorené lesy a teplé, slnečné svahy. Môžeme ho ale vidieť lietať aj pri slabšom daždi. Často ich vidieť na poliach obklopených listnatými lesmi bohatými na kvetenstvo, kde sa zhromažďujú vo veľkom počte. Uprednostňuje nízke nadmorské výšky, ale ľahko ho nájdeme aj na hornatých svahoch vystavených slnku, až do výšky 2000 m.

Samička na jeseň kladie vajíčka na rôzne druhy rastlín. V apríli sa začínajú objavovať prvé húsenice a hľadajú si vhodné miesto na zakuklenie. Zakuklí sa cca na 2 týždne.

Dospelý motýľ dosahuje rozpätie krídiel 30-40 milimetrov. Samičky sú mohutnejšie ako samčekovia. Modro-čierne krídla so zeleným leskom sú zdobené bielymi škvrnami. Počet a veľkosť škvŕn sú pomerne variabilné. Má vznášajúci, ale pomalý let a nerád cestuje na dlhé vzdialenosti. Letí pravidelne a nepretržite z kvetu na kvet. Často dlho sedia na kvete a sajú nektár. V letnom období je vidieť, že tento druh motýľa je hojne rozšírený po celom Slovensku. A to preto že nemá skoro žiadnych prirodzených predátorov. Jeho ochranu mu zabezpečila jeho toxicita. Jeho príbuzný, zygaena epphialtes, od ktorej sa odlišuje bielim koncom tykadiel je tiež jedovatý. Obidva druhy ťažia zo svojej jedovatosti a podobnosti.

Názov Amata pochádza z lat. „Amatus“ = milovaný, veľmi obľúbený. Zatiaľ čo špecifikácia „phegea“ pochádza z mena Phegea, ktoré pomenúvalo dcéru kráľa Fegea, ktorý vládol mestu Psofos v Arkádii, Fegeu. Pomenovanie „syntomis“ pochádza z gréckeho slova „suntomus“ čo znamená skrátená, odseknutá. Tým sa ukazuje na malé zadné krídla.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému bieloškvrnáč púpavcový
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému bieloškvrnáč púpavcový

• HUDEC, Karel. Příroda České republiky : průvodce faunou. [s.l.] : Academia, 2007. ISBN 978-80-200-1569-3.
• BRTEK, Ľubomír; KORBEL, Ladislav. Veľká kniha živočíchov. 3. vyd. [s.l.] : Príroda, 1997. ISBN 8007009906.