Bezerenbam

Bezerenbam alebo Bazaram-bam boli spoločne s Mişelavom kniežatá Valašského kniežatstva. V perzskej kronike Rashid-al-Din Hamadaniho z roku 1241 sa obaja spomínajú pod titulom bán a v spojitosti s inváziou turko-tatárskych kmeňov do Uhorska.

„V polovici jari (1240) knieža prekročilo (...) hory a vošlo do krajiny Bulharov a Uhrov. Orda, ktorá mašírovala po pravej strane, prešla cez krajinu Ilaut, stretla sa s Bezerenbamom a s jeho armádou. Neskôr bol porazený. Cardan a Buri išli na Sasov a porazili ich po troch bitkách. Budjek podľa plánu prešiel cez vrchy a vstúpil do Kara-Ulagu (pravdepodobne Sedmohradsko a Valašsko, porazil Ulagov (Valasi), prekročil (...) hory a dostal sa do krajiny Mişelava, kde porazil čakajúceho protivníka.“[1]

Plienenie turko-tatárskych kmeňov vyobrazené v kronike Jána Thurza z roku 1488.

Vo svojej práci - Dejiny Rumunov - si Alexandru Dimitrie Xenopol myslí, že je možné označiť Bezerenbama alebo Basaraba za totožnú osobu - Litovoia, - ktorý sa v dokumente spomína od roku 1247 ako vládca tej istej krajiny[2].

Neagu Djuvara tvrdí, že Mişelav je tá istá osoba ako Seneslav, iný vlašský vládca, súčasník a sused kniežaťa Litovoia.