Beyond the Wall of Sleep

Rozprávačom je muž, ktorý v tom čase slúžil ako začínajúci lekár v psychiatrickom ústave. To, čo tu na prelome rokov 1900 – 1901 zažil, viedlo k jeho presvedčeniu, že sny – teda aspoň ich menšia časť – majú podstatne hlbší význam, ako je im prikladaný, a že sú prejavom prenosu človeka do inej formy duchovnej existencie, ktorá môže byť dôležitejšia ako naše reálne pozemské bytie.

Pacient, ktorého v ten zimný deň priviezli štyria policajti, sa volal Joe Slater. Bol to typický obyvateľ Catskillských hôr, potomok koloniálnych rodín, degenerovaných vzájomným krížením v rámci izolovaných komunít. Tulák a lovec, a dokonca i v rámci svojej komunity považovaný za čudáka pre svoje záhadné sny, o ktorých po prebudení divoko rozprával a ktorých obsah vzápätí zabúdal. Tieto jeho stavy boli s postupujúcim vekom stále častejšie, až jedného dňa došlo k tragédii, ktorá ho dostala do ústavu pre mentálne chorých:
Po hlbokom spánku, do ktorého upadol po pitke deň predtým, sa náhle zobudil s neľudským revom; vykrikoval že sa musí dostať do akéhosi "obrovského zrubu so žiariacou strechou, stenami a podlahou, kde znie hlasná hudba prichádzajúca z diaľky", a že musí zabiť "istú vec, ktorá žiari, chveje sa a smeje". V tomto amoku ubil päsťami k smrti jedného zo svojich susedov a utiekol do zimného lesa. Miestni sa ho neodvážili prenasledovať a dúfali, že zmrzne; keď však aj o niekoľko dní neskôr počuli stále jeho krik, pochopili, že sa ho budú musieť zbaviť sami. Vytvorili pátraciu skupinu, ku ktorej sa neskôr pridal i miestny policajt a o 3 dni neskôr našli Slatera v bezvedomí ležiaceho v dutine stromu.
Po odvoze do väznice a ošetrení tvrdil, že si na zabitie svojho suseda nepamätá, že sa prebral až so skrvavenými rukami nad jeho mŕtvolou a v panike utiekol. Ráno, tretí deň po svojom uväznení, dostal prvý záchvat. Jeho spánok začal byť nepokojný a následne ho posadla taká zúrivosť, že mu museli 4 chlapi nasadiť zvieraciu kazajku. Blúznil 15 minút o "zelených palácoch svetla, vesmírnych oceánoch, podivnej hudbe a prízračných horách." Najviac však spomínal akúsi tajomnú žiariacu bytosť, ktorá sa mu vysmievala a ktorá mu zrejme strašným spôsobom ublížila; jeho jediným prianím bolo zabiť ju a tak sa jej pomstiť. Aby ju dostihol "vzlietne do priepastí prázdnoty a spáli každú prekážku, ktorá sa mu postaví do cesty". Potom záchvat náhle ustal, pričom si z neho Slater opäť nič nepamätal.
V priebehu týždňa mal ďalšie dva podobné záchvaty, ktoré však takisto vzdorovali vysvetleniu – Slater bol analfabet a žil v spoločnosti ľudí s veľmi nízkou inteligenciou, preto sa jeho predstavivosť nedala vysvetliť zdrojmi z literatúry či počúvaním povestí. Hoci ho súd odsúdil za vraždu, bol vzápätí zbavený svojprávnosti a umiestnený do ústavu, v ktorom pracoval autor príbehu.

Rozprávač, mladý lekár s profesionálnym záujmom o sny, sa s nadšením vrhol do skúmania svojho nového pacienta. Zo sledovania jeho záchvatov získal pocit, že v tejto degenerovanej osobe sa musí ukrývať niečo, čo sa nedá pochopiť konvenčnými vedeckými metódami. Zistil, že v snoch je Slater významnou a mocnou osobnosťou žijúcou v akomsi fantazijnom svete, ktorá má jediného nepriateľa – akúsi éterickú bytosť, ktorú nepovažoval za človeka. Tá mu strašne ublížila a jeho snová osobnosť sa chcela za každú cenu pomstiť. V snovom svete si boli obe entity podobné a vládli v realite nepredstaviteľnou silou.
Mladý lekár, hnaný zvedavosťou, oprášil svoj starý výskum prenosu mentálnej energie a snažil sa počas Slaterových záchvatov naladiť na jeho "mentálnu frekvenciu". Nezostávalo mu však veľa času, pretože jeho pacient evidentne zomieral.

Poslednú noc života Joa Slatera sa mu to konečne podarilo. Spojil sa v sne s bytosťou, ktorá obývala/komunikovala cez telo Joa Slatera a dozvedel sa, že jeho telo čoskoro zahynie, aby duchovná forma mohla prenasledovať svojho dávneho protivníka. Potom sa spojenie prerušilo. Nakrátko sa však lekárovi ešte podarilo s neborákom spojiť a obdržať nasledovnú správu: „Joe Slater je mŕtvy. Je preňho lepšie, že zomrel, lebo nebol schopný uniesť živú myseľ kozmickej bytosti. Jeho obmedzené telo nevydržalo proces vzájomného prispôsobenia kozmického a pozemského bytia. Na to v ňom bolo príliš mnoho zo zvieraťa a príliš málo z človeka.“ Správa ďalej pokračovala informáciou o povahe týchto bytostí, pričom jednou z nich sa v snoch stával i mladý lekár. Tieto entity mohli žiť takmer večne, v rôznych časoch a rôznych miestach, v telách ľudí i bytostí z iných planét. O utlačovateľovi nechcela bytosť hovoriť, len uviedla, že ho ľudia poznajú/vnímajú ako vzdialenú hviezdu menom Algol – Diabolská hviezda. Nemohla ho poraziť, lebo bola obmedzená fyzickým telom; po jeho smrti jej však už nič nebráni v prenasledovaní svojej Nemesis.
Po prerušení spojenia lekár zisťuje, že Joe Slater je mŕtvy. Svoj príbeh popíše nadriadenému, ten ho však nepovažuje za pravdivý a domnieva sa, že sa mladík nervovo zrútil; dokonca mu zariadi dlhú platenú dovolenku na zotavenie. Považuje Slatera za dementného paranoika a zdroj jeho výplodov pripisuje miestnym povestiam. Lekár-rozprávač však vie svoje a dokladuje to citátom známeho astronóma zo správy o hviezde Nova Persei, ktorá sa náhle objavila v blízkosti Algolu.