BepiColombo

BepiColombo je spoločná misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA) k planéte Merkúr. Misia pozostáva z dvoch satelitov: Mercury Planetary Orbiter (MPO) a Mio (Mercury Magnetospheric Orbiter, MMO). Misia bude vykonávať komplexnú štúdiu Merkúru vrátane jeho magnetického poľa, magnetosféry, vnútornej štruktúry a povrchu. Štart prebehol 20. októbra 2018 z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane. Prílet k Merkúru je naplánovaný na december roku 2025, po prelete okolo Zeme, dvoch preletov okolo Venuše a šiestich preletoch okolo Merkúra. Misia bola schválená v novembri 2009, po rokoch návrhov a plánovania v rámci programu Európskej vesmírnej agentúry Horizont 2000 +.

BepiColombo
Sonda

Model sondy
PrevádzkovateľESA · JAXA
Hlavní dodávateliaAirbus · ISAS
Dátum štartu20. október 2018, 01:45 UTC
Nosná raketaAriane 5 ECA (VA245)
KozmodrómGuyanské stredisko pre vesmír
Trvanie misie7 rokov
COSPAR ID2018-080A
Webová stránkahttp://sci.esa.int/bepicolombo/
Hmotnosť4 081 kg
Pristátie
TelesoMerkúr
Prístroje
Mercury Planetary Orbiter (MPO)1 230 kg
Mercury Magnetospheric Orbiter (MMO)255 kg

Misia

BepiColombo je pomenovaná po Giuseppeho „Bepi“ Colomba[1] (1920 – 1984), vedec, matematik a inžinier na Padovskej univerzie v Taliansku, ktorý implementoval gravitačný manéver na misiu Mariner 10 (1974), techniku, ktorá sa dnes bežne používa pre planetárne sondy.

Misia zahŕňa tri komponenty, ktoré sa pri príchode k Merkúru rozdelia na nezávislé sondy.

  • Mercury Transfer Module (MTM), pohon, postavený ESA
  • Mercury Planetary Orbiter (MPO), postavená ESA
  • Mercury Magnetospheric Orbiter (Mio), postavená JAXA

Počas štartu a letu, tieto tri komponenty sú spojené, tvoria Mercury Cruise Systém (MCS).

Prílet na obežnú dráhu Merkúru je plánovaný na 5. decembra 2025, dĺžka hlavnej misie bude jeden rok s prípadným predĺžením o ďalší rok. MPO bude vybavený súborom jedenástich vedeckých nástrojov poskytnutých rôznymi európskymi krajinami (kamera vo viditeľnom spektre, laserový výškomer a spektrometer v röntgenovom spektre).

Rusko poskytne gama a neutrónový spektrometer. Sonda sa pokúsi zmapovať celý povrch v niekoľkých rôznych vlnových dĺžkach a bude hľadať vodný ľad v kráteroch na póloch, ktoré sú trvalo v slnečnom tieni.

Komponenty
MMO na vrchu v slnečnom kryte, MPO a MMT na spodu.

Mercury Transfer Module (MTM)

Pohonná jednotka MTM je umiestnená v zadnej časti celku a slúži na pohon pri prelete zo Zeme k Merkúru a k brzdeniu po prílete. Nenesie žiadny podstatný vedecký prístroj.

Modul je osadený dvoma pohonnými systémami:

  • elektrický iónový a
  • chemický používajúci ako palivo metylhydrazín a oxid dusičitý.

Chemický sa využije pri odlete z nízkej obežnej dráhy Zeme a elektrický počas preletu k cieľu. Dvojitý iónový motor QinetiQ T6 zvládne kombinovaný výkon až 290 mN. MTM zásobuje elektrinou obe hibernujúce družice rovnako ako elektrický pohon.

Mercury Planetary Orbiter (MPO)
Mercury Planetárny Orbiter (MPO)

Družica vybudovaná ESA má hmotnosť 1 150 kg a a má jeden solárny článok poskytujúci až 1000 W. Na ďalšej strane je radiátor s plochou 1,5 m2 pre zaistenie regulácie teploty. Ten je vždy natočený smerom od Slnka a je chránený pred infračerveným vyžarovaním planéty.

Vedecké vybavenie

  • BELA - BepiColombo Laser Altimeter, vyvinutý Švajčiarskom a Nemeckom
  • ISA - Italian Spring Accelerometer, vyvinutý Talianskom
  • MERMAG - Mercury Magnetometer, vyvinutý Nemeckom a Veľkou Britániou
  • MERTIS-TIS - Mercury Thermal Infrared Spectrometer, vyvinutý Nemeckom
  • MGNS - Mercury Gamma ray and Neutron Spectrometer, vyvinutý v Rusku
  • MIXSY - Mercury Imaging X-ray Spectrometer, vyvinutý Veľkou Britániou a Fínskom
  • MORE - Mercury Orbiter Radio science Experiment, vyvinutý Talianskom a USA
  • PHEBUS - Probing of Hermean Exosphere by Ultraviolet Spectroscopy, vyvinutý Francúzskom a Ruskom
  • SERENA - Search for Exosphere Refilling and Emitted Neutral Abundances (analyzátor neutrálnych a ionizovaných častíc), vyvinutý Talianskom, Švédskom, Rakúskom a USA
  • SIMBIO-SYS - Spectrometers and Imagers for MPO BepiColombo Integrated Observatory System (stereo kamery s vysokým rozlíšením, spektrometer pre viditeľné a blízke infračervené svetlo), vyvinutý Talianskom, Francúzskom a Švajčiarskom
  • SIXS - Solar Intensity X-ray Spectrometer, vyvinutý Fínskom a Veľkou Britániou
Sonda MMO

Mercury Magnetospheric Orbiter (MMO)

Japonská družica sa bude zaoberať predovšetkým výskumom magnetického poľa.

Mercury Surface Element (MSE)

Pristávacie puzdro bolo v roku 2003 zrušené z rozpočtových dôvodov. Ešte pred zrušením to bol 44 kg vážiaci modul s očakávanou výdržou jedného týždňa.

Časová os a trajektória
Dátum Udalosť Komentár
20. október 2018 Štart
6. apríla 2020 Zem, prelet 1,5 roka po štarte
12. októbra 2020 1. prelet popri Venuši,
11. augusta 2021 2. prelet popri Venuši 1,35 Venuša rokov po prvom prelete Venuše
2. októbra 2021 1. prelet Merkúr
23. júna 2022 2. prelet Merkúr
20. júna 2023 3. prelet Merkúr
5. septembra 2024 4. prelet Merkúr
2. decembra 2024 5. prelet Merkúr
9. januára 2025 6. prelet Merkúr
5. decembra 2025 Merkúr prílet Oddelenie kozmickej lode;
14. marca 2026 MPO na konečnej obežnej dráhe
1. mája 2027 Koniec nominálnej misie
1. mája 2028 Ukončenie rozšírenej misie 9,98 Merkúrových rokov po vstupe na obežnú dráhu
Časová os letu BepiColombo, rýchlosť a vzdialenosť vzhľadom k Slnku(SSB) od štartu do príletu k Merkúru, krúžky označujú prelety (gravitačné brzdenia) okolo Zeme, Venuše a Merkúru.
Trajektória sondy BepiColombo od štartu 20. 10. 2018 do príletu k Merkúru.

Referencie
  1. ESA. Giuseppe 'Bepi' Colombo: Grandfather of the fly-by. European Space Agency. Dostupné online [cit. 2018-10-24]. (po anglicky)

Externé linky
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.