Zachariášov chválospev
Zachariašov chválospev alebo aj Benediktus je druhým chválospevom v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 1, 68-79). Predniesol ho v prorockom duchu[1] Zachariáš - otec sv. Jána Krstiteľa, po tom, čo sa mu rozviazal jazyk[2]. Onemel totiž, počas prinášania kadidlovej obety v Jeruzalemskom chráme, kedy sa mu zjavil archanjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu z neplodnej manželky v pokročilom veku narodí syn, ktorý bude "prorokom Najvyššieho" - Božieho Syna Ježiša. Zachariáš sa zdráhal uveriť anjelovym slovám, preto na dôkaz onemel.
Znenie chválospevu
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud.
A vzbudil nám mocného Spasiteľa,
z rodu Dávida - svojho služobníka.
Ako odpradávna hovoril, ústami svojich svätých prorokov,
že nás oslobodí od našich nepriateľov
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
Preukázal milosrdenstvo našim otcom
a pamätá na svoju svätú zmluvu,
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,
že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
aby sme mu bez strachu slúžili,
vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou,
po všetky dni nášho života.
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,
pôjdeš pred Tvárou Pána, pripravíš mu cestu
a poučíš jeho ľud o spáse,
že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.
Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,
a naše kroky upriami na cestu pokoja. [3]
Modlitba
Katolícka Cirkev používa tento chválospev ako modlitbu, ktorá je súčasťou liturgie hodín - breviára
Referencie
Pozri aj
- Simeonov chválospev
- Máriín chválospev - Magnificat