Baryonyx
Baryonyx (v preklade silný pazúr) bol 10 až 11 m dlhý, štíhly dravý dinosaurus zo skupiny Tetanurae, konkrétne z čeľade Spinosauridae. Žil pred 130 až 125 miliónmi rokov;[1] nájdený bol v Anglicku a v Nigeri. Známa je veľká časť jeho kostry. Jeho jediný druh je Baryonyx walkeri.
Baryonyx | |||
| |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Baryonyx walkeri Charig a Milner, 1986 | |||
Synonymá | |||
?Suchomimus | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Znaky
Medzi dravými dinosaurami išlo v pripade baryonyxa o nezvyčajnú formu, ktorá sa odlišovala od zástupcov ostatných skupín. Baryonyx sa totiž vyznačoval nápadne nízkou hlavou pripomínajúcou hlavu krokodíla, dlhším krkom, trojprstými prednými končatinami s veľkými zahnutými pazúrmi a dlhým chvostom. Najväčší pazúr mal na palci, ktorý meral za života (aj s vrstvou rohoviny) až 35 cm. Na lebke rodu Baryonyx je zaujímavé umiestnenie nozdier, ktoré boli viac vzadu ako u iných teropódov. V úzkych čeľustiach mával baryonyx až 96 zubov (dvakrát toľko ako tyranosaurus), tvarom podobných zubom krokodíla. Zrejme teda nešlo o predátora poľujúceho na bylinožravé dinosaury, ale skôr o rybožravca, pravekú obdobu dnešného grizlyho.
Potrava
Teóriu, že nešlo o klasického mäsožravca, ale skôr o rybožravca žijúceho podobným spôsobom života ako medveď grizly, podporuje okrem tvaru zubov aj nález skamenených pozostatkov nestrávenej metrovej ryby na mieste, kde mal baryonyx za života žalúdok. Baryonyx teda obýval plytčiny riek, kde lovil veľké ryby, pričom mu boli veľkou pomocou pazúry predných končatín. Samozrejme, že nepohrdol zdochlinou, hoci skonzumoval len jej hlbšie vrstvy a vnútornosti. Je možné, že v nepriaznivých časoch mu padol vhod aj malý ornitopód.
Galéria
- Kostra baryonyxa vystavená v Natural History Museum v Londýne
- Model mŕtveho jedinca z rodu Baryonyx
Referencie
- BUFFETAUT, E.. The spinosaurid dinosaur Baryonyx (Saurischia, Theropoda) in the Early Cretaceous of Portugal. Geological Magazine, 2007, roč. 144, čís. 6, s. 1021 – 1025. DOI: 10.1017/S0016756807003883.