Bartolomeo Ammanati
Bartolomeo di Antonio Ammanati alebo Ammannati (* 18. jún 1511 Settignano, Taliansko – † 13. apríl 1592 tamtiež) bol taliansky architekt a sochár, predstaviteľ manierizmu.
| Bartolomeo Ammanati | |||
| taliansky manieristický architekt a sochár | |||
 | |||
| Narodenie | 18. jún 1511 Settignano, Taliansko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 13. apríl 1592 (80 rokov) Settignano, Taliansko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Veľkú časť svojho tvorivého života prežil vo Florencii, bol učňom Baccia Bandinelliho, neskôr odišiel do Benátok, kde bol jeho učiteľom Jacopo Sansovino.
Od roku 1550 pôsobil v Ríme, kde v spolupráci s Vasarim a Vignolom navrhol mnoho budov, okrem iných spolupracoval aj na výstavbe paláca Villa Giulia, letného sídla pápeža Júlia II. (v súčasnosti Národné múzeum). Stavba, do ktorej pápež investoval veľké množstvo finančných prostriedkov, je jedným z najlepších príkladov manieristickej architektúry.
Ammanati patril k najlepšie honorovaným a k najvyhľadávanejším architektom a sochárom vo Florencii, o čom svedčí aj významná zákazka na Neptúnovu fontánu na Piazza della Signoria, kde dostal prednosť pred takými majstrami svojej doby ako boli Benvenuto Cellini a Giambologna.
Je aj autorom nádherného florentského mosta Ponte Santa Trinita cez rieku Arno, ktorý je popri rovnako nádhernom florentskom moste Ponte Vecchio najstarším elipsovým oblúkovým mostom na svete.
Po Michelangelovi dokončil knižnicu Biblioteca Medicea Laurenziana (Knižnica Mediciovcov).
Ammanatiho sochy boli tvorené čiastočne v barokovom štýle, ale predovšetkým sa pri ich stvárňovaní zameriaval na manieristické princípy. Vo svojej sochárskej tvorbe sa často inšpiroval Michelangelom, ako aj svojim majstrom Jacopom Sansovinom.
Bol veľkým majstrom aktov, ale na konci svojho života ovplyvnený protireformáciou, zavrhol svoje predošlé akty a diela.
Zomrel 13. apríla 1592 vo Florencii.