Baštianska kotlina
Baštianska kotlina je geomorfologickou časťou Petrovskej vrchoviny, podcelku Cerovej vrchoviny.[1] Leží v jej juhozápadnej časti, na juhozápade okresu Rimavská Sobota.[2]
Baštianska kotlina | |||
geomorfologická časť Cerovej vrchoviny | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Banskobystrický | ||
Okres | Rimavská Sobota | ||
Časť | Petrovskej vrchoviny | ||
Hranice | Hajnáčska vrchovina, Petrovská vrchovina | ||
Mestá | Gemerský Jablonec, Studená, Stará Bašta, Nová Bašta | ||
Rieky | Gortva, Veľký potok, Malý potok | ||
Súradnice | 48°11′02″S 19°58′23″V | ||
Najnižší bod | údolie Gortvy | ||
- poloha | severný okraj územia | ||
- výška | cca 230 m n. m. | ||
Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Kotlina sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Petrovská vrchovina. Južnú časť vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, západným a severným smerom nadväzuje Hajnáčska vrchovina, východným smerom pokračuje podcelok Petrovská vrchovina.[1]
Prevažná časť kotliny patrí do povodia Gortvy, prítoku Rimavy. Priberá tu viaceré menšie prítoky, z nich najvýznamnejšie sú Veľký a Malý potok, Jablonec a Čoma. V južnej časti pramení rieka Trnava (Tarna), smerujúca južným smerom do Maďarska, východný okraj odvodňuje Mačací potok, vedúci do rieky Rimavy. V kotline ležia obce Gemerský Jablonec, Studená, Stará Bašta, Nová Bašta, Tachty, Večelkov, Petrovce a Dubno. Prístup do sídiel zabezpečujú cesty III. triedy, smerujúce zo severu a východu, no prístup je možný i z južného smeru z Maďarska.[2]
Chránené územia
Táto časť Cerovej vrchoviny nie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti, ktorá kotlinu obklopuje. Osobitne chránené územia sú chránený areál Beležír a prírodná rezervácia Vodná nádrž Gemerský Jablonec.[2]
Turizmus
Cerová vrchovina nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a ani Baštianska kotlina nie je výnimkou. Atraktívne sú skôr blízke lokality, napríklad národná prírodná rezervácia Pohanský hrad, či prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch s hradnou zrúcaninou.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.