Aston Villa FC

Futbalový klub Aston Villa bol založený v marci 1874 a jeho štyria zakladatelia Aston Villa boli Jack Hughes, Frederick Matthews, Walter Price a William Scattergood.[5] Prvý zápas Aston Vily bol proti miestnemu rugbyovému tímu miestneho Aston Brook St Mary. Podmienkou zápasu bolo, že prvý polčas sa odohrá podľa pravidiel Rugby a druhý polčasu podľa pravidiel asociácie.[6] Po prechode na pôdu Wellington Road v roku 1876 sa Villa čoskoro etablovala ako jeden z najlepších tímov v Midlands.

Tím Aston Villa z roku 1899, ktorý vyhral charitatívny turnaj prvej divízie a šerifa z Londýna (zdieľaný s Queen's Park), ako aj množstvo vyznamenaní za župné poháre. Klub vyhral svoj prvý FA Cup v roku 1887 a kapitán Archie Hunter sa stal jedným z prvých mien tímu. Tím Aston Villa sa ukázal ako najúspešnejší anglický klub viktoriánskej éry a do konca vlády kráľovnej Viktórie v roku 1901 získal najmenej päť ligových titulov a tri FA Cupy.[7] V roku 1897, v roku, keď Villa vyhrala Double, sa presťahovali do svojho terajšieho domova Aston Lower Grounds.[8] Priaznivci vytvorili názov „Villa Park“; žiadne oficiálne vyhlásenie neuvádza názov štadiónu ako Villa Park.[9]

Aston Villa vyhrala šiesty FA Cup v roku 1920, krátko potom, čo klub začal pomaly klesať. Villa, v tom čase jeden z najslávnejších a najúspešnejších klubov svetového futbalu, vypadla vôbec prvýkrát v roku 1936 do druhej Divízie. Bolo to do veľkej miery výsledkom negatívneho defenzívneho rekordu: v 42 zápasoch dostali až 110 gólov, z toho 7 gólov Teda Drakea z Arsenalu pri neslávnej porážke 1–7 vo Villa Parku.[10] Rovnako ako všetky anglické kluby, aj Villa bola poznačená druhou svetovou vojnou na sedem sezón keď tento konflikt predčasne ukončil niekoľko sľubných kariér.[11]

Tím bol kompletne zmenený pod vedením bývalého hráča Alexa Massieho pre zvyšok 40. rokov 20. storočia. Tím sa však v lige trápil a o dve sezóny neskôr vypadol do nižšej ligy. Avšak pod správcovským vedením manažéra Joea Mercera sa Villa vrátila do najvyššej súťaže v roku 1960 ako šampión druhej ligy. V nasledujúcej sezóne sa Aston Villa stala prvým tímom, ktorý vyhral Anglický ligový pohár.[12]

Mercerov vynútený odchod z klubu v roku 1964 signalizoval obdobie hlbokej neistoty. Najúspešnejší klub v Anglicku sa snažil držať krok so zmenami v modernej hre. Villa vypadla tretíkrát pod vedením manažéra Dicka Taylora v roku 1967. V nasledujúcej sezóne vyzývali fanúšikovia k rezignácii radu, pretože Villa skončila 16. v r. druhej divízia. S narastajúcimi dlhmi predstavenstvo Aston Villy, ktorá ležala na dne Divízie dva, vyhodilo Tommyho Cummingsa (manažér namiesto Taylora Taylora) a behom niekoľkých týždňov celá rada rezignovala pod obrovským tlakom fanúšikov. Po mnohých špekuláciách kontrolu nad klubom získal londýnsky finančník Pat Matthews, ktorý ako predsedu prizval aj Douga Ellisa.[13] Ani nové vlastníctvo však nedokázalo zabrániť tomu, aby Villa na konci sezóny 1969–70 prvýkrát zostúpila do tretej divízie. Villa sa však postupne začala zotavovať pod vedením bývalého kapitána klubu Vica Crowea a v sezóne 1971–72 sa vrátili do druhej divízie ako šampióni s rekordnými 70 bodmi.[14] V roku 1974 bol Ron Saunders vymenovaný za manažéra. Jeho manažment sa ukázal ako efektívny keď klub v nasledujúcej sezóne vyhral Ligový pohár a na konci sezóny 1974–75 sa dostal späť do prvej divízie a do Európskych súťaží.[15]

Villa bola späť medzi elitou, pretože Saunders naďalej formoval víťazný tím. To vyvrcholilo siedmym ligovým titulom v rokoch 1980–81. Na veľké prekvapenie Saunders skončil po sezóne 1981–82 a na jeho miesto nastúpil asistent manažéra Tony Barton, ktorý klub doviedol k víťazstvu 1:0 nad Bayernom Mníchov vo finále Európskeho pohára v Rotterdame. V nasledujúcej sezóne boli Aston Villa korunovaní ako víťazi európskych superpohárov a celkovo porazili Barcelonu 3:1. To však bol vrchol a následné obdobie znamenalo pokles formy, čo a vyvrcholilo zostupom v roku 1987.[16] V ďalšej sezóne sa tím pod vedením Grahama Taylora dostal späť medzi elitu a v potom sezóne 1989–90 obsadil druhú priečku v Prvej Divízií.[17]

Villa bol jedným zo zakladajúcich členov Premier League v roku 1992 a v úvodnej sezóne skončil na druhom mieste za Manchester United. Po zvyšok deväťdesiatych rokov však Villa prešla tromi rôznymi manažérmi a aj keď aj keď vyhrali dva Ligové poháre a pravidelne dosiahli kvalifikáciu Pohára UEFA, ich ligové pozície boli nekonzistentné. Villa sa dostala do finále FA Cupu v roku 2000, ale v poslednom zápase, ktorý sa hral na starom štadióne vo Wembley, prehrala s Chelsea 1:0.[18] Pozícia Aston Villa v lige opäť kolísala a všetko sa vyvrcholilo v lete 2006, keď David O'Leary náhle odišiel.[19] Po 23 rokoch vo funkcii predsedu sa najväčší akcionár Doug Ellis (približne 38%) z dôvodu zlého zdravotného stavu nakoniec rozhodol predať svoj podiel v Aston Ville. Po mnohých špekuláciách bolo oznámené, že klub má kúpiť americký podnikateľ Randy Lerner, majiteľ franšízy NFL Cleveland Browns.[20]

Príchod nového majiteľa a manažéra Martina O'Neilla znamenal v roku 2007 začiatok nového obdobia optimizmu vo Villa Parku, keď v klube nastali zásadné zmeny vrátane nového sponzora či zmien v kádri. Prvé finále pohára Lernerovej éry prišlo v roku 2010, keď bola Villa porazená 2:1 tímom Manchester United.[21][22] Zhruba mesiac neskôr, v semifinále FA Cupu tím opäť prehral, tentokrát vo Wembley domácou Chelsea 3:0.[23] Iba päť dní pred úvodným dňom sezóny 2010-11 rezignoval O'Neill na pozíciu manažéra[24] a na jeho miesto napriek protestom fanúšikov nastúpil Alex McLeish.[25] McLeishov kontrakt bol ukončený v závere sezóny 2011–12 po tom, čo Villa skončil na 16. mieste a na jeho miesto nastúpil Paul Lambert.[26] Vo februári 2012 keď klub oznámil finančnú stratu vo výške 53,9 milióna GBP[27], dal Lerner klub do predaja v odhadovanej hodnote 200 miliónov GBP[28]. V sezóne 2014–15, ešte počas pôsobenia Lernera, strelili Aston Villa iba 12 gólov v 25 ligových zápasoch, čo bolo najnižšie v histórii Premier League, čo vo februári 2015 znamenalo Lambertov koniec[29]. Na jeho miesto nastúpil Tim Sherwood, ktorý pomohol klubu so záchranou a zároveň ich priviedol do finále FA Cupu 2015.[30] V sezóne 2015–16 bol Sherwood prepustený[31], rovnako ako jeho nástupca Rémi Garde, ale nič už nepomohlo a Ason Villa po 29-ročnom pobyte v elite zostúpila do nižšej súťaže.[32]

V júni 2016 kúpil klub čínsky podnikateľ Tony Xia za 76 miliónov libier.[33] Bývalý šéf Chelsea Roberto Di Matteo bol menovaný za nového manažéra klubu, po zlom začiatku sezóny bol však prepustený.[34] Na jeho miesto nastúpil bývalý manažér Birminghamu Steve Bruce.[35] Bruce doviedol tím v sezóne 17/18 k štvrtému miestu, ale vo finále play-off EFL Championship 2018 s Fulhamom podľahol 0:1.[36] V októbri 2018 bol Bruce vyradený z hry, keď v deviatich zápasoch zvíťazil iba raz.[37]

Na jeho miesto nastúpil manažér Brentfordu Dean Smith, jeho asistentmi boli John Terry a Richard O'Kelly.[38] Pod vedením Smitha sa výkony a výsledky zlepšovali, tím skončil na 5. mieste a opäť sa dostal do play-off - k tomu mu pomohla rekordná séria víťazstiev v ligovom zápase klubov. Dosiahli finále play-off EFL Championship 2019 a porazili Derby County 2:1[39], aby si po 3 rokoch neprítomnosti získali postup späť do Premier League.[40]

V prvej sezóne po návrate do Premier League tím bojoval väčšinu sezóny na spodných priečkach, ale podarilo sa mu tesne vyhnúť zostupu v poslednom zápase sezóny keď aj napriek remíze 1:1 s West Ham United zostal v Premier League.[41][42]

Pandémiou COVID-19 poznačenú sezónu 2020/21 začal tím vo veľkom štýle, keď prvé týždne okupoval popredné priečky Premier League. Medzi najväčšie úspechy a prekvapenia úvodných kôl novej sezóny patrilo zdrvujúce víťazstvo 7:2[43] na úradujúcimi majstrami z Liverpool FC.