Ivan Asen I.

Ivan Asen I. alebo Ján Asen I. alebo Asen I. bol v rokoch 1189 až 1196, čiastočne spolu s bratom Petrom IV. cárom Bulharov. Bratia boli prví panovníci v období druhého bulharského cárstva (cca 1186 – 1396).

V novembri roku 1185 sa stovky Bulharov zhromaždili pred novopostaveným kostolom svätého Dimităra v Tărnove. Prišli, aby videli slávnosť vysvätenia kostola a korunovácie dvoch bratov Todora a Asena (tiež známeho pod menom Begun). Aj napriek tomu, že každý na toto miesto prišiel preto, aby sa zúčastnil obradu vysvätenia kostola, bolo tam však aj pár nadšencov, ktorí sa prišli pozrieť na svojich dvoch miláčikov. Tí boli za to, aby sa Todor i Asen stali novými panovníkmi bulharského štátu. Jeden z nich nakreslil do prachu meč a povedal: „Toto nie je čas na to, aby sa len tak čakalo a nič nerobilo. Toto je čas na boj bulharskej armády proti Byzantskej ríši!“

Starší brat Todor bol korunovaný za cára a dal si meno Peter. Po ňom ho nasledoval aj Asen. Od tohoto momentu mali Bulhari po 167 rokoch byzantskej nadvlády svoj vlastný štát! Nikto nepochyboval o tom, že títo dvaja bratia, s krvou Kumánov v sebe, skoro vyprovokujú tak veľmi potrebné povstanie. Bolo to práve v čase, keď bola Byzantská ríša v úpadku, pretože bola neustále napádaná Maďarmi a Normandijcami. Druhý dôvod, prečo povstanie vzniklo – vysoké dane a veľké politické perzekúcie – aj tieto aspekty boli príčinou nespokojnosti bulharského ľudu, ktorý sa čím ďalej tým viac búril. A tak v roku 1185, po ešte horších zmenách v daňovom systéme krajiny, ktoré najviac zaťažili obyvateľov severných oblastí Bulharska, vypuklo povstanie…

Prvou úlohou bratov panovníkov bolo oslobodiť územie severného Bulharska a Dunaja. Po úspešnom druhom dobytí tejto oblasti si zvolili za hlavné mesto Tărnovo. Byzantskú armádu vyhnali do východného Trácka.

Najdôležitejšia bitka sa odohrala v roku 1187 pri meste Loveč v severnom Bulharsku. Obaja panovníci chceli získať túto strategickú pevnosť z rúk Izáka II. Angela, aby tak mohli vybudovať nové základy nezávislého Bulharska.

Ďalšou zaujímavosťou bol fakt, že bratia sa ako prví zaslúžili o vznik bulharskej eparchie nezávislej bulharskej cirkvi a zvolenie nového biskupa.

Obom bratom sa aj naďalej veľmi dobre darilo. Peter si vážil svojho mladšieho brata a oceňoval u neho vlastnosti vynikajúceho vodcu krajiny. Pod jeho vedením sa krajina znova o nejaký kus zeme znova rozšírila – od južného Trácka až po oblasť Egejského mora (po dnešné hranice s Gréckom). Svoje kompetencie mali bratia rozdelené. Cár Peter II. mal na starosti územie okolo mesta Preslav a cár Asen I. všetky ostatné oblasti. Takto mali pod kontrolou celú svoju krajinu a ďalšie bitky proti Byzantíncom pri mestách Trjavna a Arkandiople vo východnom Trácku neboli pre nich vôbec ťažkým orieškom. Dokonca ani Maďari neboli schopní poraziť armádu cárov, a tak boli núteni vrátiť späť územia okolo Belehradu a Braničeva Bulharom.

Byzantský kronikár Nikita Honiat vlastne sformuloval cieľ vlády Petra II. a Asena I. do jednej vety: „Bratia sa snažili znova spojiť tri bulharské oblasti – Miziu, Trácko a Macedónsko – do jedného územia ako tomu bolo v dávnych časoch. Nebáli sa obnoviť Bulharsko do takej miery, do akej krajinu priviedol Simeon I. Veľký."

Zakladatelia nového bulharského štátu a novej dynastie panovníkov neumreli v bitke, ako tomu bolo zvykom. Byzantínci boli tak nahnevaní na Bulharov, pretože sa znova postavili na nohy, a tak v roku 1196 poslali na ich územie bratranca oboch panovníkov, aby zavraždil cára Asena I. Po tejto brutálnej vražde Peter svojho bratranca poslal do vyhnanstva. 700 rokov neskôr, počas národného povstania, spisovateľ Vasil Drumev opísal túto udalosť v prvej bulharskej tragédii – Ivanko, vrah cára Asena I.

Ani táto vražda však nezastavila prudko rozvíjajúce sa Bulharsko. Tento proces rozvoja krajiny dokončil cár Kalojan, ktorému sa podarilo ujsť z vyhnanstva v Konštantínopole.