Arkona (Nemecko)

Arkona je archeologická lokalita na ostrove Rujana v severnom Nemecku. Bola posvätným miestom slovanského kmeňa Ránov, ktorí tu vybudovali svätyňu boha Svantovíta a postupne celé chrámové mesto, ktoré malo nadkmeňový charakter. Vznikla najneskôr na prelome 8. a 9. storočia.[1]:44

Mys Arkona v súčasnosti.
Socha Svantovíta dnes.

Kult

Svantovít mal u Ránov dôležité postavenie a podľa slov nemeckého historika Helmolda bol pre tento kmeň dokonca dôležitejší ako Perún. Kňaz jeho svätyne požíval väčšiu úctu ako slovanské kniežatá a rozhodovalo sa tu o zásadných veciach ako o vojne a mieri, prinášali sa obete za úrodu a veštilo sa. Nedá sa však hovoriť o teokracii vzhľadom na osobitné miesto svetskej moci v Bergene. Kňazi mali rozhodujúci vplyv iba pri niektorých rozhodnutiach. Najvyšší kňaz mal k dispozícií vlastnú družinu 300 jazdcov.[2] Svantovítovi bola obetovaná vojnová korisť, prichádazli sem obetovať dary kniežatá zo všetkých slovanských zemí. Boh tu mal vlastného bieleho koňa, na ktorom smel jazdiť iba najvyšší kňaz a v noci vraj na ňom jazdil sám Svantovít. Tento kôň sa používal aj pri veštení tak, že prekračoval kopije. Saxo Grammaticus popisuje Arkonu ako veľmi pekný chrám stojaci v strede akropoly, ktorý sa teší obľube nielen pre okázalé bohoslužby, ale i pre sochu boha, ktorá je vo vnútri.

„ Ohrada chrámová na vonkajšej strane pútala pozornosť bohatými rezbami, rôzne maľovanými... V nej bol iba jeden vchod, ktorý sa otváral prichádzajúcim. Svätyňu samotnú naopak obklopovala dvojitá prepážka, z toho vonkajšia zo stien niesla strechu a vnútorná tvorená 4 stĺpmi namiesto stien sa skvela visutými oponami... Vo svätyni stála ohromná modla.[1]:44 “
– Saxo Grammaticus

Zánik

19. mája 1168 bola Arkona obsadená dánskym kráľom Valdemarom, ktorý nechal sochu Svantovíta rozrezať a spáliť. Slovanov potom prinútil dať sa pokrstiť.[1]:45

Chrámový okrsok sa aj s časťou mysu neskôr zrútil do mora a nebolo možné ho celkom archeologicky preskúmať. Na základe písomných prameňov a porovnávania s inými svätyňami vzniklo niekoľko verzií rekonštrukcie Arkony. Bolo však objavené veľké množstvo kostí, ktoré boli obetované, medzi nimi aj ľudské.[1]:45

Referencie
  1. ARKONA. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 42 – 45.
  2. http://www.pohanstvi.net/inde.php?menu=slovanibohove
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.