Argentínska doga

Toto relatívne mladé plemeno vyšľachtil Dr. Antonio Nores Martínez z miestneho (córdobského) mohutného bieleho psa zvaného córdobska doga (perro de pelea cordobés). Tohto psa využívali miestni ľudia na zábavu – psie zápasy. Okrem toho však strážil majetok a ochraňoval stáda pred pumami, jaguármi či diviakmi.

Dr. Martínez ako vášnivý poľovník chcel vyšľachtiť mohutného a mrštného loveckého psa so silným záhryzom, a tak ku córdobskej doge prikrížil nemeckú dogu a írskeho vlkodava pre výšku a rýchlosť, anglického pointera a boxera pre zlepšenie čuchu a eleganciu tela, bulteriéra, anglického buldoga a bordeauxsku dogu pre silný záhryz, razantnosť a mohutnosť tela a pyrenejského mastifa, ktorý dodal argentínskej doge pevnú kostru.

Po smrti Dr. Martíneza v roku 1956 pokračoval v šľachtení jeho brat Augustín, ktorý pod hlavičkou svojej chovateľskej stanice del Chubut pokračoval v ustaľovaní plemenných znakov. Jeho úsilie vyvrcholilo v roku 1964, keď plemeno uznala Argentínska kynologická federácia, a tiež 31. júla 1973 uznaním plemena v FCI.

Do Európy prenikli argentínske dogy najmä zásluhou pána Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa, ktorý si z chovateľskej stanice del Chubut priviezol dve suky a jedného psa. Na Slovensko si prvú argentínsku dogu, Gitanu vom Knausser-Totoral, doviezli v roku 1988 z Rakúska manželia Saksunovci z Košíc.

Argentínska doga sa so svojimi 62 – 68 cm v kohútiku radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost.

Biela srsť je typickým znakom plemena a vznikla cieleným chovom, pričom od počiatku si chovatelia dávali pozor na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Dnes sa modré oči či ružový nos vyskytujú iba zriedka. Biela farba mala odlíšiť psy od zveri, aby nedošlo k nechcenému zabitiu psa.

Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená.

Rodinný pes

Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľudmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca. Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musí rešpektovať. Nevhodné pre neskúsených majiteľov, poprípade sa doporučuje vyhľadať profesionálneho trénera ktorý s výcvikom pomôže.

Plemeno vzniklo pôvodne na poľovné účely. V niektorých častiach sveta sa ešte aj dnes využíva argentínska doga pri poľovačkách. Ide o svorkový lov: vypustí sa približne 5 psov, ktoré majú vystopovať a zdržať lovenú zver pokým nepríde poľovník a zviera neskolí.

Argentínska doga sa aj dnes uplatní najmä ako strážca a obranár aj v našich zemepisných šírkach. Už len svojím zjavom odradí prípadných zlodejov od ich úmyslov. Argentíny majú stráženie v krvi a nie je potrebný špeciálny výcvik.

Najširšie využitie však v dnešnej dobe plemeno nachádza ako rodinný pes a spoločník. Je to pes oddaný svojej rodine a veľmi ťažko znáša odluku. V krajine pôvodu sa argentínska doga zvykla používať aj ako policajný, či armádny pes.

Tak isto sa v súčasnosti argentínska doga využíva aj ako pes terapeutický či asistenčný. Argentínu s certifikátom psa- terapeuta (canisterapeut) nájdeme aj na Slovensku, prvým slovenským jedincom s úspešne absolvovaným testovaním tohto typu je pes menom "Falco Feira de Santa".

Ako väčšina bielosrstých plemien, aj argentínske dogy trpia na genetické problémy súvisiace s týmto sfarbením:

1. Hluchota sa do chovu argentínskych dôg dostala od bulteriérov. Dnes sa už nevyskytuje tak často ako v minulosti, stretnúť sa s ňou možno najmä u šteniat od „chovateľov“ bez preukazu pôvodu, pretože v ňom sa využívajú jedince vyradené z chovu (na chov nemožno použiť jedinca, ktorý má nejakú vylučujúcu chybu, u AD ide napr. o hluchotu).
2. Alergie - Biela srsť sa spája zvyčajne aj s vyššou náchylnosťou pokožky na alergény. Aj štipnutie blchy môže u AD spôsobiť dlhotrvajúce problémy s pokožkou.

• Paulovičová, L.: DOGO ARGENTINO. In: Kynologická revue č. 11/2005; str. 41 - 44.
• CUNLIFFEOVÁ, Juliette. Encyklopédia PSY. Bratislava : SLOVART, 2004. ISBN 80-7145-821-X.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Argentínska doga