Architektúra procesora
Procesor (CPU - Central Processing Unit) je elektronický obvod zložený z veľkého množstva súčiastok (prevažne tranzistorov) a umiestnený na kremíkovej doštičke. Jedná sa v podstate o zložitý integrovaný obvod. Jeho popularita vzrástla hlavne vďaka výpočtovej technike (počítače, notebooky, smartfóny), dnes sa s ním však možno stretnúť napríklad aj v práčke či chladničke.
Procesor spracováva informácie (inštrukcie) v podobe strojového kódu. Procesory s obdobnou štruktúrou jadra, ktoré zároveň spracovávajú zhodný strojový kód, majú rovnakú architektúru.
Vnútorná architektúra
Podľa vnútorného usporiadania delíme procesory na RISC a CISC. Líšia sa počtom inštrukcií, ktoré procesor vie vykonávať. Súčasné procesory Intel, alebo tie, ktoré sú s nimi kompatibilné, sú vnútorne RISC, hoci vo vnútri prebiehajú zložité CISC inštrukcie. Ďalej dokážu meniť, resp. aktualizovať, svoj riadiaci mikrokód.
Architektúra je spojená s inštrukčnou sadou a jej dĺžkou, ktorá vďaka rýchlemu vývoju rastie. Jednoduchšie procesory (dodnes používané) sú 8-bitové[1] a naopak na vrchole sú dnes 64-bitové, používané hlavne vo výkonnejších výpočtových strojoch a serveroch.
Najdôležitejšie architektúry procesorov
Tieto architektúry možno rozdeliť do niekoľkých skupín - podľa použitia a s tým súvisiacou zložitosťou:
Malé architektúry
Sú najstaršie.
- PDP 11
- VAX (zdokonalený PDP 11)
- AP 101 (táto architektúra bola použitá napr. pre riadenie raketoplánu)
- UNIVAC I, UNIVAC II
- Super H (vyvíjaný rovnomennou firmou)
Mikročipová architektúra
- 8051
- AVR
- PIC
- ARM Cortex M
- Z8
- MIPS M4K, M14K
PC architektúra
Architektúra serverov a niekedy aj PC
- LEON
- SPARC
- MIPS
- PA-RISC (vyvíjaný firmou Hewlett Packard)
- Advanced RISC
- Alpha (vyvíjaný firmou DEC)
- Acron
- S ARM
Referencie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Architektura procesoru na českej Wikipédii.