Liga arabských štátov

Zakladajúcimi členmi Ligy boli Egypt, Irak, Jemen, Transjordánsko (dnes Jordánsko), Libanon, Saudská Arábia a Sýria. V roku 1953 sa k organizácii pridala Líbya a v roku 1956 Sudán. V roku 1958 sa pripojili Maroko a Tunisko, v roku 1962 Alžírsko a v roku 1964 Kuvajt. V roku 1971 zaznamenala organizácia prírastok o 4 nových členov a to Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar a Omán. V rokoch 1973 a 1974 sa pridali Mauritánia a Somálsko. V roku 1976 bola prijatá aj Palestína a v roku 1977 Džibutsko. V roku 1993 sa do ligy pridali aj Komory a od roku 2003 má štatút pozorovateľa Eritrea.

V roku 1967 sa k lige pripojil Južný Jemen, ktorý je od roku 1990 opäť súčasťou zjednoteného Jemenu. Egypt bol z ligy vylúčený v roku 1979 po tom, čo podpísal mierovú dohodu s Izraelom. Sídlo ligy bolo vtedy premiestnené do Tunisu. V roku 1987 bolo členstvo Egyptu obnovené.

Cieľom ligy je slúžiť spoločnému dobru všetkých arabských krajín, zaisťovať lepšie podmienky pre všetky arabské krajiny, garantovať budúcnosť všetkých arabských krajín a vyplniť nádeje a očakávania všetkých arabských krajín.

Najvyšším orgánom Ligy arabských štátov je Arabská konferencia, ktorá prerokúva najzávažnejšie otázky politickej orientácie ligy. Ďalšími orgánmi sú Rada, Rada spoločnej obrany, Stála vojenská komisia, Odborné výbory a Generálny sekretariát.