Apollinarizmus

Apollinarizmus alebo apollinarianizmus je jednou z christologických teórií 4. storočia. Jej predstaviteľom bol Apollinaris z Laodikeie, ktorý tvrdil, že Ježiš Kristus mal ľudské telo a zároveň božskú myseľ.

Túto teóriu zastávali prívrženci nikajskej strany ako aj ariáni. Apollinaris vychádzal z platonskej trichotomie, ktorá delí človeka na telo, dušu a ducha, a učil, že v Ježišovi bol ľudský duch nahradený božským Logom, 2. osobou Trojice.

Tento názor odporoval východnému poňatiu, že „to, čo Kristus neprijal, neposvätil“. Ak teda neprijal ľudského ducha, nemohla Kristova smrť na kríži posvätiť a spasiť ducha človeka.

Proti učeniu sa postavila už alexandrijská synoda roku 362, bez toho, aby menovala Apollinaria ako autora tohto učenia. Roku 373 odmietli egyptskí biskupi, ktorých poslal cisár Valentinianus do exilu, spoločenstvo s Apollinariom. Pápež Damasus I. učenie odsúdil v roku 377 a 1. konštantínopolský koncil ho roku 381 vyhlásil tiež za herézu nezlúčiteľnú s kresťanskou vierou. Ježiš Kristus podľa kresťanskej viery je človekom a Bohom, teda nie je ani poločlovek, ani poloboh.