Apoštolský koncil

Apoštolský koncil (nazývaný tiež Jeruzalemský koncil) je retrospektívne pomenovanie pre diskusie opísané v knihe Skutkov apoštolov v 15. kapitole[1]. Na tomto prvom cirkevnom koncile sa diskutovalo o miere záväznosti židovského Zákona pre kresťanov pochádzajúcich z „pohanského“[2] prostredia. Výsledkom koncilu bolo zrovnoprávnenie týchto kresťanov a židokresťanov.

Kontext

Podľa Skutkov apoštolov sa po návrate Pavla z Tarzu a Barnabáša Antiochijského vynorila nevyriešená téma, či sa medzi nasledovníkov Ježiša Krista môžu zaraďovať aj nie-židia. Táto otázka sa riešila na stretnutí v Jeruzaleme.[3]

Na zasadnutí apoštolov pod vedením Petra sa diskutovalo o spoločnom postupe vo veci obriezky. Je obriezka nevyhnutná pre spásu alebo stačí len viera v Ježiša? Je potrebné byť najprv židom, keď chce niekto vstúpiť do spoločenstva? Sú obriezka a židovský pôvod sekundárnymi javmi pri prijímaní ne-židov?[4] Kým kresťanskí farizeji[1] pod vedením Jakuba sa zameriavali na striktné dodržiavanie Zákona, a teda aj obriezky, Peter vysvetľoval, že pohanské národy sa stali veriacimi po vypočutí Evanjelia.[1]

K tejto otázke sa teda vynárajú dve odpovede - Petrova reč spočíva na ohlasovaní, Jakubova na Zákone. Ide vlastne o otázku postavenia Krista v spáse od Boha a v usporiadaní vzťahov medzi židmi a nie-židmi v prvých židovsko-kresťanských komunitách.

Datovanie koncilu

Tieto udalosti sú vo všeobecnosti datované do obdobia okolo roku 50, zhruba jedno desaťročie pred smrťou Jakuba, „brata Ježiša“. Literárne indície nás vedú k rozdeleniu tohto Apoštolského koncilu do dvoch období: prvé okolo 49-50 vedené Petrom a zaoberajúce sa otázkou spásy podľa teológie o Kristovi a Duchu. Druhé (po roku 52 a pred rokom 58) vedené Jakubom, ktorý sa zaoberá praktickými otázkami o spoločenstve „v duchu rozumného a pokojného legalizmu“[5]. O týchto výsledkoch sa v roku 58 dozvedá Pavol po svojom návrate z Malej Ázie, Grécka a Macedónska.[1]

Koncilová diskusia

Diskusia sa dá zhrnúť nasledovne: je viera v Ježžiša dostačujúca, aby bol človek spasený, alebo je potrebné sa viac zamerať na tradičné pravidlá v judaizme, ktoré zahŕňajú aj obriezku? Hľadanie odpovede na túto otázku sa stalo dôležitým po Petrovom obrátení stotníka Kornélia.

Jakub sa prikláňa v prospech Petrovho riešenia a vyvracia názor farizejov, že je potrebné byť obrezaný pred krstom. Navrhuje zredukovať zákazy na striktné minimum, aby mohli byť do spoločenstiev prijímaní pohania spolu s pôvodnými židmi: zakáz jedenia krvavého mäsa a obetovania modlám, zákaz smilniť. Napriek tomu Jakub udržiava v Judei a v Jeruzaleme oddelenie židov a pohanov.

Rozhodnutie zhromaždenia, známe pod menom Apoštolský list, sa nachádza v Skutkoch apoštolov (15, 23-29):

„Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“[1]

Referencie
  1. Skutky Apoštolov [online]. dkc.kbs.sk, [cit. 2021-01-24]. Dostupné online.
  2. "Pohan je pojem, ktorý sa nepoužíva v dnešnom význame, je teda anachronický pri používaní o pôvode kresťanského hnutia. Ide viac o termín typicky kresťanský. Vo svojom dôsledku úskočne zvádza k osvojeniu si kresťansko-centrického pohľadu, na rozdiel od pojmu polytheista, ktorý je presnejší a neutrálnejší." François Blanchetière, Enquête sur les racines juives du mouvement chrétien, Cerf, 2001, str. 150.
  3. P. M DU BUIT. Jeruzalemský koncil. [s.l.] : Gallimard / Le Monde de la Bible, 2000. S. 283-288. (francúzsky)
  4. NODET, Étienne. Qui sont les premiers chrétiens de Jérusalem. [s.l.] : Gallimard / Le Monde de la Bible, 2000. (Aux origines du christianisme.) S. 240. (francúzsky)
  5. P. M. DU BUIT. Le concile de Jérusalem. [s.l.] : Gallimard / Le Monde de la Bible, 2000. In: Aux origines du christianisme. S. 287.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Concile de Jérusalem na francúzskej Wikipédii.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apoštolský koncil na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.