Vyššie primáty

Vyššie primáty (lat. Anthropoidea; iné slovenské a vedecké názvy pozri nižšie) sú veľký taxón primátov, presnejšie celistvonosoblížnych (Haplorrhini).

vyššie primáty
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Anthropoidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Vyššie primáty v systéme zodpovedajú pravým primátom (Euprimates) okrem poloopíc (Prosimii); inými slovami: zodpovedajú celistvonosoblížnym (Haplorrhini) okrem okáľoidných (Tarsiiformes).

Názvy

Slovenské názvy sú: vyššie primáty[1][2][3][4][5], opice [6][7][8], antropoidné (primáty) [1], antropoidi, antropoidné opice [9], opice vlastné [10], pravé opice [11], človekorodé [12].

Vedecké (latinské) názvy sú: Anthropoidea (Mivart 1864)[13][14][15][1][2], Simiiformes[14], Simiae[2][15], Simioidea[6][15], Pitheci[16], Pithecales[16], Pithecoidea[15], Anthropoideae[17][18]

Vnútorná systematika

Základné delenie vyšších primátov je:

  • ploskonosovce/ploskonosé opice/širokonosé opice/opice Nového sveta (Platyrrhini)- americké druhy; majú široké nosové priehradky
  • úzkonosovce/ úzkonosé opice/opice Starého sveta (Catarrhini) - ostatné druhy; majú úzke nosové priehradky

Celý systém podľa Thurzo 1998 vyzerá takto:
polopodrad antropoidné (Anthropoidea):

  • † infrarad: parapitekovce (Parapithecoidea) - jediná čeľaď parapitekovité (Parapithecidae)
  • infrarad: ploskonosovce (synonymá pozri vyššie) (Platyrrhini)
    • čeľaď malpovité (Cebidae)
    • čeľaď pavučiakovité (Atelidae)
  • infrarad úzkonosovce (synonymá pozri vyššie) (Catarrhini)
    • nadčeľaď mačiakoidovce (opice v najužšom zmysle) (Cercopithecoidea)
      • čeľaď mačiakovité (Cercopithecidae)
      • † čeľaď viktóriapitekovité (Victoriapithecidae)
    • † nadčeľaď propliopitekoidovce (Propliopithecoidea) - jediná čeľaď propliopitekovité (Propliopithecidae)
    • † nadčeľaď oligopitekoidovce (Oligopithecoidea)
      • † čeľaď oligopitekovité (Oligopithecidae)
      • † čeľaď kruzeliovité (Crouzelidae)
      • † čeľaď eosimiasovité (Eosimiidae)
    • † nadčeľaď pliopitekoidovce (Pliopithecoidea) - jediná čeľaď † čeľaď pliopitekovité (Pliopithecidae)
    • nadčeľaď hominoidovce (ľudoopice/ľudoopy/hominoidi/hominoidné) (Hominoidea) – sem patria napr. gibony, orangutany, šimpanzy, gorily a ľudia; členenie hominoidovcov je sporné, podrobnosti pozri v článku

Charakteristika [19]

Výskyt a pohyb

Ak odhliadneme od ľudí, vyskytujú sa vyššie primáty v širokom páse okolo rovníka, t. j. v strednej Amerike a približne severnej polovici Južnej Ameriky, v celej Afrike okrem Sahary a v Ázii od 41° severnej šírky až po Malé Sundy (tu asi po 10° južnej šírky), okrem Blízkeho Východu.

Žijú na stromoch alebo zriedkavejšie sú sekundárne prispôsobené životu na zemi (človek žije primárne na zemi; americké vyššie primáty žijú len na stromoch). Pohybom sú štvornohé alebo dvojnohé. Štandardne sa na dvoch nohách pohybuje len človek, niektoré druhy (najmä ľudoopice) sa dokážu pohybovať na dvoch nohách, ale robia to zriedkavo, inak je štandardných pohyb vyšších primátov po štyroch nohách. Mnohé druhy nevedia plávať, iné plávajú dobre.

Opis tela

Niektoré druhy sú bez chvosta, mnohé (najmä všetky americké) druhy naopak majú veľký chvost, ktorý americké druhy neraz používajú na prichytávanie (obkrúcajú ho okolo konára zvrchu). Palce na končatinách stoja proti ostatným prstom. Na zadných končatinách sú vždy nechty, na predných končatinách sú buď nechty alebo pazúry. Predné končatiny sú pri niektorých druhoch značne predĺžené.

Lebka je veľká, orbity majú postavené frontálne a od sluchovej jamy oddelené a zatvorené. Mozog je veľký, s rudimentárnymi ňuchovými lalokmi. Stoličky sú hrboľkavé, spodné stoličky majú niekedy hrboľkov viac než vrchné. Očné zuby sú dosť veľké.

Maternica je jednoduchá. Na prsiach sú dve mliečne bradavice. Americké druhy nemajú skrótum, ani menštruačný cyklus (alebo je neúplný); rodia jedno alebo dve mláďatá. Ostatné druhy majú skrótum, majú menštruačný cyklus a rodia jedno mladé.

Po celom tele je bohaté osrstenie; nezarastená je tvár, dlane a niekedy aj sedacie vankúše. Srsť je niekedy miestami dlhšia, hrivovitá.

Potrava

Sú to všežravce, jedia napr. ovocie, semená, hľuzy, cibule, listy, púčiky, hmyz, vajcia, vtáčie mláďatá a pod. Od ľudí zjedia aj čokoládu, sucháre a iné potraviny.

Ostatné

Vyššie primáty sú spoločenské tvory. Medzi jedincami existuje v spoločnosti určitá hierarchia. Na rozdiel od ostatných cicavcov vykazujú vyššie primáty vlastnosti ako čulosť, pohyblivosť, bezočivosť, odvážnosť, zúrivosť a podobne. Opičia napodobivosť nezodpovedá skutočnosti. Úzkonosovce sú psychicky vyvinitejšie než ploskonosovce.

Zdroje
  1. THURZO, M. 1998 ,
  2. TRNKA, Zoológia chordátov – vybrané kapitoly. Trnavská univerzita, 2018 S. 89
  3. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 53.
  4. primáty. In: NOVOTNÝ, Bohuslav et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor, 1986.
  5. STLOUKAL, Milan; BENEŠ, Josef; DVOŘÁK, Josef; HOMOLA, Jiří; KVASNIČKOVÁ, Dana, ŠMARDA, Jan; TRÁVNIČKOVÁ, Eliana Biológia pre 3. ročník gymnázia. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 275 s. ISBN 80-08-01411-3. S. 49.
  6. opice; primáty in: Pyramída
  7. BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 343, 402
  8. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 255
  9. Pozri zdroje v článku antropoid.
  10. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 317
  11. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 475
  12. THURZO, M. Milióny rokov človeka. Bratislava: Obzor, 1985, S. 33
  13. MIVART, S. G.: Notes on the crania and dentition of the Lemuridae. In: Proceedings of the Zoological Society of London. 1864 S. 635
  14. PBDB [online]. paleobiodb.org, [cit. 2020-01-25]. Dostupné online.
  15. Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 340.
  16. HAECKEL, E. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata). Dritter Teil des Entwurfs einer systematischen Stammesgeschichte. Berlin :G. Reimer, 1895., S. 600-601
  17. Mary Stuart MacDougall. Bilolgy the Science of Life. [s.l.] : [s.n.], 1943. 974 s. Dostupné online. S. 512.
  18. ALBUQUERQUE, Ulysses Paulino; MEDEIROS, Patrícia Muniz De; CASAS, Alejandro. Evolutionary Ethnobiology. [s.l.] : Springer, 2015. 204 s. ISBN 978-3-319-19917-7. S. 3.
  19. opice. In: Pyramída
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.