Antonis Samaras

	Antonis Samaras; Αντώνης Σαμαράς
185. grécky premiér
	V úrade; 20. jún 2012 – 26. január 2015
Prezident	Karolos Papulias
Biografické údaje
Narodenie	23. máj 1951 (69 rokov); Atény, Grécko
Politická strana	Nea Dimokratia
Alma mater	Harvard, Kolegio Athinon
Profesia	ekonóm
Národnosť	grécka
Vierovyznanie	Pravoslávna cirkev
Rodina
Manželka	Jeorja Kritiku
Deti	2
Odkazy
	Antonis Samaras; Αντώνης Σαμαράς na antonis-samaras.gr
	Antonis Samaras; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Antonis Samaras (gr., Αντώνης Σαμαράς) (* 23. máj 1951, Atény, Grécko) je grécky politik, poslanec za kraj Mesinia, premiér Grécka v rokoch 2012 – 2015 a v období 2009-2015, predseda druhej najsilnejšej strany, stredopravej Nea Dimokratia (Nová Demokracia). Je vnukom politika Alexandrosa Zannasa, synovec politika Jeorja Samarasa a pravnuk známej spisovateľky Pinelopi Delta. Z matkinej strany je potomkom konštantinopolskej aristokratickej rodiny fanariotov Karatheodorisovcov a tiež bohatej obchodníckej rodiny Benakisovcov, pôvodom z Peloponézskeho kraja Mani.

Vyštudoval ekonómiu na Harvarde a v Aténach. Vo vláde strany Nea Dimokratia za premiéra Konstantinosa Mitsotakisa (1989 – 1992) pôsobil Samaras ako minister financií a neskôr minister zahraničných vecí, no po jeho odvolaní založil novú stredopravú stranu, Politiki Anixi (Politická jar), ktorá sa však po volebnom neúspechu v roku 2000 opäť spojila s Nea Dimokratia. V roku 2009, po páde vlády strany Nea Dimokratia a odstúpení premiéra a predsedu strany, Konstantinosa Karamanlisa sa konali predčasné voľby, ktoré strana Nea Dimokratia prehrala a vlády sa ujala strana PASOK s premiérom Jeorjom Papandreuom. Po viacerých vládnych škandáloch a aférach Karamanlis odstúpil z vedenia strany a nahradil ho Antonis Samaras, ktorý sa stal tvrdým odporcom politiky Jeorja Papandreua, ktorého kritizoval aj pre tvrdé úsporné opatrenia. Bol tiež proti medzinárodným pôžičkám Grécku. Potom, čo ale premiér Papandreu avizoval referendum sa Samaras proti tomuto kroku postavil a začal prejavovať súhlas s protikrízovými opatreniami, čo koncom roka 2011 vyvrcholilo v dohodu so stranou PASOK a vytvorení dočasnej koaličnej vlády, ktorá má doviesť krajinu k predčasným voľbám v máji 2012. Po predčasných voľbách síce Nea Dimokratia bola víťazom, avšak nepodarilo sa jej vytvoriť vládu. Samaras rokoval o možnom spojení sa s bývalými členmi strany, ktorí boli vylúčení, pretože spočiatku podporili úsporné opatrenia prvej Papandreuovej vlády. Samaras tak chcel prilákať starých voličov a získať víťazstvo vo voľbách, aby mal reálnu možnosť zostaviť spolu s PASOKom vládu. Podarilo sa mu spojiť s mimoparlamentnou stranou DI.SY, bývalej podpredsedníčky Nea Dimokratia, Dory Bakojannisovej. V júnových parlamentných voľbách získala Nea Dimokratia 29% hlasov a vyhrala voľby. Samaras následne vytvoril vládu národnej záchrany po dohode s predsedom socialistov PASOKu Evangelosom Venizelosom a s Fotisom Kuvelisom, predsedom ľavicovej strany DIMAR.

Vláda má za cieľ pokračovať v úsporných opatreniach. Samarasova vláda pripravila širší úsporný balíček, ktorý má za cieľ ušetriť cez 13 miliárd eur, začo Grécko dostane 30 miliárd z druhej záchrannej pôžičky. Tento balíček, nazvaný ako Memorandum III. má byť podľa gréckej vlády posledným veľkým úsporným opatrením. V parlamente balíček prešiel tesnou väčšinou, 153. poslancami, pretože 6 poslancov z koaličnej strany PASOK hlasovalo proti, rovnako ako aj jeden poslanec z Nea Dimokratia, načo bol Samarasom zo strany vylúčený a koaličná strana DIMAR nesúhlasila s časťou úsporného programu, preto sa zdržala hlasovania, čím sa zároveň Samarasova vláda dostala do ťažkej pozície. Samarasovi sa tiež podarilo vyjednať predĺženie splatnosti gréckej pôžičky o dva roky, nakoľko ako tvrdí, Grécko v dôsledku globálnej ekonomickej krízy nie je schopné skôr platiť svoje záväzky. Vláda Antonisa Samarasa sa v júny 2013 dostala do krízy, pretože sa premiér rozhodol zrušiť štátnu televíziu a rádio ERT, proti čomu sa postavili koaliční partneri Evangelos Venizelos a Fotis Kuvelis. Samaras sa však vyjadril, že ide iba o dočasné zrušenie, kedy by mala ERT nahradiť nová, finančne menej náročná stanica. Nakoniec sa však s Venizelom dohodli, že sa vytvorí dočasná stanica, avšak strana DIMAR s Kuvelisom nesúhlasila a opustila vládu, ktorí tak tvorí len Nea Dimokratia a PASOK. Samarasova vláda dokázala oživiť grécku ekonomiku a za rok 2014 ju priviedol do plusového rastu, čo sa naposledy stalo v roku 2008. V decembri 2014 sa však vláde nepodarilo zvoliť gréckeho prezidenta (je potrebných minimálne 180 hlasov), boli vyhlásené predčasné voľby, ktoré vyhrala radikálna ľavica SYRIZA (36,34%), ktorej predseda je Alexis Tsipras. Nea Dimokratia získala 27,81%, nepodarilo sa jej zostaviť vládu, ktorú teraz vytvoril Alexis Tsipras. Samaras v kampani varoval pred politikou Tsiprasa, ktorý vystupoval proti úsporným opatreniam. Samaras tvrdil, že SYRIZA môže Grécko vrátiť do takej krízy, v akej sa krajiny ocitla v roku 2009. Po volebnom neúspechu však Samaras zotrval na čele strany Nea Dimokratia.

V júli 2015 premiér Tsipras vyhlásil referendum o schválení novej pôžičky a ďalších škrtoch. Samaras tu podporoval ďalšie šetrenie, no Tsipras bol proti. Po odmietnutí týchto úspor gréckym ľudom Samaras podal demisiu a dočasným predsedom Novej Demokracie sa stal jej poslanec, bývalý predseda parlamentu Vangelis Meimarakis.

Externé odkazy

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonis Samaras

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.