Anton Raphael Mengs

Narodil sa ako syn saského dvorného maliara, Dána Izmaela Mengsa v Ústí nad Labem (ktorým zrejme rodina len prechádzala). Čoskoro po jeho narodení sa rodina usadila v Drážďanoch.[1] Prvé maliarske školenie získal spolu so svojou sestrou Theresiou Concordiou v ateliéri svojho otca. S otcom tiež podnikol prvú študijnú cestu do Ríma, kde ďalej študoval v ateliéri Antona Marona a oženil sa s jeho dcérou. Na Akadémii v Ríme tiež vyučoval maľbu. Pri pobyte tam vyzdobil freskami chrám sv. Eusébia na Esquiline. Neskôr pobýval opäť v Drážďanoch, kde vyzdobil výjavmi z Kristovho života hlavný oltár a dva bočné oltáre Dvorného chrámu (Katholische Hofkirche). V roku 1745 Mengs po svojom otcovi zdedil pozíciu dvorného maliara saského kurfirsta a poľského kráľa Augusta III. (v Sasku nazývaného Friedrich August II.). Preslávil sa ako významný portrétista (napr. portrét neapolského kráľa Karola VII.), ako maliar náboženských obrazov monumentálnych rozmerov a nástenných malieb. Dvakrát sa zdržiaval v Španielsku, najmä v rokoch 1761 – 1769, kedy vytvoril nástropné fresky v Palacio Real v Madride. Stal sa tiež riaditeľom Španielskej kráľovskej akadémie.

Myšlienkovo vychádzal z diela Johanna Joachima Winckelmanna (Myšlienky o napodobovaní gréckych diel v maliarstve a sochárstve), s ktorým sa spriatelil v Ríme. Za vrchol úpadku maliarstva považoval dielo neskorobarokového Benátčana Giovanniho Battistu Tiepola.

• Anton Raphael Mengs v encyklopédii Britannica

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anton Raphael Mengs na českej Wikipédii.