Anton Habovštiak

Narodil sa na Orave v roľníckej rodine. Navštevoval Gymnázium v Trstenej a v Dolnom Kubíne a v rokoch 1946 – 1951 filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave.

Po ukončení štúdia na fakulte pracoval do roku 1994 v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Zaoberal sa dialektológiou slovenského jazyka a pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Spracoval najmä oravské nárečia a nárečia Gemeru.

Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v práci Atlas slovenského jazyka. Práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod slovenského jazyka vôbec a na základe slovotvorných prejavoch považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie.

Anton Habovštiak veľmi horlil za zachovanie nárečových prvkov v spisovnej slovenčine, do čoho veľmi nabádal spisovateľov, novinárov i publicistov. Poukazoval na to, že ide o obrovské národné bohatstvo vytvorené po stáročia našimi ľuďmi.

Jeho veľmi rozsiahla a dôkladná práca sú Oravské nárečia, kde aj tieto delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál, ktorý sa v prácach nachádza sám osobne zozbieral. Sú tu aj veľmi cenné autentické nárečové ukážky z jednotlivých oblastí ale aj dedín od miestnych rozprávačov. Tie využil ešte v ďalšej svojej práci Oravci o svojej minulosti, kde sa nachádzajú zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v ročných obdobiach.

Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzinárodnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s roľníkmi, pastiermi, drevorubačmi, pltníkmi a remeselníkmi zachytil stovky najrôznejších povestí, rozprávok aj mýtov, ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh.

Ako prvá mu vyšla v roku 1963 zbierka: Pastierik a zbojníci. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: Poklad nad všetky poklady, O kaštieli v šírom poli, Tri píšťalôčky, Kukučkine slzy, Zakliate ovečky pod Rozsutcom a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: Dni sviatočné a všedné, Oravské chodníčky, Kráľ nad kráľmi sa narodil a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román Plátenícka pieseň zo života oravských plátenníkov z hornej Oravy. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: Volanie domova, Aj také sú božie cesty, Mať moja, mať moja a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14. apríla 2004 v Bratislave.

Manželka Katarína Habovštiaková napísala autobiografické dielo Môj život s Antonom Habovštiakom (2009) v ktorom sumarizuje manželovu prácu a životné osudy.[1]

1. Habovštiak od nás úplne neodišiel [online]. orava.sme.sk, 19. september 2009. Dostupné online.

• bibliografia na stránkach Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra:
• Životopis
• Osobnosti.sk
• Ocenenie Pribinov kríž