Antilopa losia

• Hmotnosť: 300 – 950 kg
• Dĺžka tela: 200 – 350 cm
• Dĺžka chvostu: 50 – 90 cm
• Výška v kohútiku: 120 – 180 cm

Antilopa losa je veľké a mohutné zviera. Dospelé samce sú až dvakrát také veľké ako samice a môžu vážiť až jednu tonu. Na kohútiku majú tukový hrboľ, typickým znakom je veľký krčný lalok, ktorý je u samcov väčší a výraznejší.

Srsť na tele je krátka, žltohnedá, u samcov až hrdzavohnedá alebo modrastosivá. Obe pohlavia môžu mať po bokoch 2 – 15 priečnych svetlých pruhov. Samce majú na hlave hustú hnedočiernu šticu, obe pohlavia majú tmavú, krátku hrivu, ktorá sa tiahne od krku, cez kohútik až po koreň chvostu, ten je zakončený tmavším, čiernohnedým strapcom.

Obe pohlavia majú dlhé, rovné, skrutkovité rohy, ktoré sú približne 65 cm dlhé, u samcov sú dlhšie a mohutnejšie.

je veľmi prispôsobivá.[1] Antilopa losia obýva stromové a krovinaté savany, svetlé lesy, polopúšte a horské oblasti až do výšky cez 4 000 m n. m. v páse cez Etiópiu a južné Kongo až do Juhoafrickej republiky. Neobýva husté lesy, pravé púšte a úplne otvorené savany[1].

Antilopy losie žijú v stádách, často aj 25 kusov, v období dažďov sa samice s teľatami zhromažďujú do väčších stád, v období sucha tak tvoria ešte početnejšie stáda, často zmiešané s inými druhmi antilop a so zebrami. V jednom stáde môže byť viac dospelých samcov, ale nárok na párenie sa so samicami má len dominantný býk.

Staré samce sú teritoriálne, žijú spravidla samotársky na zalesnených miestach, naproti tomu domovský okrsok samíc je oveľa väčší. Stádo, vedené starou samicou, migruje za lepšou pastvou po veľkom území. Antilopy losie spásajú vegetáciu v trávnatých, ale aj v krovinatých oblastiach, spravidla sa pasú v otvorenej krajine. Hlavnú potravu antilopy losej tvoria mladé vetvičky a lístie, požierajú aj ovocie a šťavnaté cibuľky, ktoré vyhrabávajú kopytami. V období sucha si vystačia s vodou, ktorú prijmú spolu s potravou.

Antilopy losie sú pohyblivé, rýchle antilopy, pri úteku dokážu preskočiť aj dvojmetrovú prekážku. Pri napadnutí predátorom, napríklad levom, sa samice zhlukujú na obranu mláďat.

V období ruje bojujú samce o samice, pretláčajú sa rohmi. Dominantný býk sa pári s viacerými kravami. Gravidita trvá 250 – 277 dní, potom sa rodí jediné mláďa. Novorodené mláďatá nenasledujú svoju matku, ale ležia v úkryte, kam ich matka chodí kojiť. Teľatá sú odstavené v 6. mesiaci svojho veku, pohlavná dospelosť nastupuje po troch rokoch. Antilopa losia sa môže dožiť až 25 rokov.

Antilopa losia sa môže krížiť s turom domácim, krížence sú však neplodné. Je tak turovi geneticky bližšia než napr. byvol africký. Antilopa losia sa môže krížiť aj s inými druhmi antilop, ako je kudu veľký.

Antilopa losia je pomerne učenlivé zviera, v zajatí je pomerne nenáročná, krotká a dôverčivá a preto boli spravené pokusy o domestikáciu tohto druhu – antilopa losia poskytuje veľké množstvo krehkého mäsa, veľmi kvalitnú kožu a jej mlieko má väčší obsah bielkovín a mliečneho tuku než kravské mlieko.

1. UCN SSC Antelope Specialist Group. 2016. Tragelaphus oryx (errata version published in 2017). The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T22055A115166135. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-3.RLTS.T22055A50196938.en. Downloaded on 15 May 2018.
2. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 86.
3. Svet živočíšnej ríše. Osveta. 1984. S. 481
4. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 563
5. BURNIE, D. et al. Zviera. Bratislava:Ikar, 2002, S.245
6. elanda. In: Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 312

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antilopa losí na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antilopa losia
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Antilopa losia

• WildAfrica.cz: Antilopa losí (Taurotragus oryx Pallas, 1766)
• Fahey, B. 1999. „Taurotragus oryx“ (On-line), Animal Diversity Web (anglicky)