Anna Ondrejková
Anna Ondrejková (* 28. apríl 1954, Liptovský Mikuláš) je slovenská poetka.
| Anna Ondrejková | |||
| slovenská poetka | |||
| Narodenie | 28. apríl 1954 (66 rokov) Liptovský Mikuláš, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| |||
„ Bojím sa že keď zomriem, tak sa ma Boh neopýta na to, ako som poctivo urovnávala knihy v regáloch, s akou ochotou a nadšením som obsluhovala čitateľov, ale na to, čo som urobila s talentami, ktoré mi zveril. Napísala som všetko? Zatancovala? Zahrala? Nakreslila? A bojím sa, že budem zatratená, pretože nemám dosť času a hlavne mi nezostane takmer žiadna energia, aby som to všetko urobila.“ [1]
Životopis
Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získavala v Bobrovci, Liptovskom Mikuláši a v Martine, kde absolvovala nadstavbové štúdium v odbore knihovníctvo. Od získania maturity na nadstavbovom štúdiu pracuje v knižnici v Liptovskom Mikuláši. Žije v neďalekom Bobrovci. Okrem literatúry sa venuje aj divadlu ako herečka, dramaturgička a autorka textov (Malá morská panna na motívy H. CH. Andersena pre Bábkové divadlo na Rázcestí, Hra pre troch podľa posledných zápiskov M. Durasovej). Okrem literatúry a divadla sa zaujíma aj o výtvarné umenie – je autorkou ilustrácií, koláží a grafiky.
Tvorba
Prvé verše začala publikovať v roku 1972 v časopise Nové slovo, ale svojou poetickou výbavou, vrúcnosťou a intenzitou výpovede i svetonázorom toto zoskupenie rýchlo prekonala. Knižne debutovala v roku 1975 zbierkou básní Kým trvá pieseň. Odvtedy formuluje svoj vnútorný svet, ktorý sa neodtŕha od vonkajšej reality, ale citlivo a často bolestivo naň reaguje. Hlavnými motívmi jej tvorby sú láska (väčšinou nenaplnená a túžiaca), samota a jej prekonávanie, zlo a tragika sveta. Sporadické historické či literárne motívy (Tristan a Izolda) pretavuje do vlastného, neopakovateľného tvaru. V Anne Ondrejkovej má slovenská poézia silnú ženskú osobnosť, ktorá trvá na hĺbke poézie i života.