Andrej Konstantinovič Lugovoj

Lugovoj vyštudoval vojenskú akadémiu v Moskve a potom pracoval v 9. správe KGB, ktorá zabezpečovala ochranu ústavných činiteľov. Päť rokov pôsobil ako nižší a potom vyšší veliteľ tzv. Kremeľského pluku.[1] V roku 1991 bol preložený do Federálnej ochrannej služby Ruskej federácie. Tam zaisťoval bezpečnosť významných osobností, ako bol premiér Jegor Gajdar, vedúci úradu prezidenta Sergej Filatov alebo minister zahraničných vecí Andrej Kozyrev.

Po odchode v roku 1996 pracoval v privátnej bezpečnostnej agentúre. Niekoľko rokov viedol ochranku súkromnej televízie ORT, ktorú vtedy kontrolovali Boris Berezovskij a Arkadij Patarkatsišvili. V roku 2004 bol ruským súdom odsúdený k dvom mesiacom väzenia,[1] za účasť v úteku jedného z obvinených v kauze Aeroflot, v ktorej si roku 2001 vedenie spoločnosti Aeroflot v spojení s Borisom Berezovským prisvojil 252 miliónov dolárov z účtov spoločnosti.

O Otrava Alexandra Litvinenka pozri Otrava Alexandra Litvinenka.

V polovici októbra 2006 odletel do Londýna, kde sa následne niekoľkokrát spoločne s ďalším bývalým agentom KGB a dlhoročným priateľom Dmitrijom Kovtunom[2] stretol s Alexandrom Litvinenkom, ktorý bol krátko po stretnutí hospitalizovaný v nemocnici a 23. novembra zomrel na otravu polóniom. V máji 2007 ho britská polícia obvinila z vraždy.[3] a Británia oficiálne požiadala ruskú vládu o jeho vydanie.[4] Ruská ústava však zakazuje ruských občanov vydať cudzím úradom.

Podľa tvrdenia Lugového pre ruský denník Kommersant začala ruská prokuratúra vlastné vyšetrovanie smrti Litvinenka, ale britské úrady údajne odmietli spolupracovať, odmietli umožniť výsluchy svedkov a nezaslali informácie o spôsobe smrti Litvinenka. Sám Lugovoj na tlačovej konferencii v Moskve akúkoľvek vinu odmietol a vyhlásil, že za smrť Litvinenka (a rady ďalších osôb zo svojho okolia) je údajne zodpovedný Boris Berezovskij.[5]

V septembri 2007 Vladimir Žirinovskij oznámil, že Lugovoj bude kandidovať v parlamentných voľbách za krajne pravicovú a populistickú Liberálno-demokratickú stranu Ruska. V decembri 2007 bol za túto stranu zvolený za poslanca Štátnej dumy.

V marci 2015 mu ruský prezident Putin udelil medailu "za služby vlasti".[6]

1. РИА Новости. Андрей Константинович Луговой. Биографическая справка [online]. РИА Новости, 2009-3-13, [cit. 2015-01-28]. Dostupné online. (po rusky)
2. Alexander Litvinenko poisoning: move to extradite second murder suspect
3. Britský žalobce: Litviněnka zavraždil ruský obchodník
4. Rusko nechce vydat poslance Lugovoje podezřelého z vraždy Litviněnka
5. Коммерсантъ. Андрей Луговой: никто не знает, от чего умер Литвиненко [online]. Коммерсантъ, 2007-8-29, [cit. 2015-01-28]. Dostupné online. (po rusky)
6. Ruský prezident vyznamenal Kadyrova a Lugového

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Andrej Lugovoj na českej Wikipédii.