Andante festivo

Andante festivo je dielo fínskeho skladateľa Jeana Sibeliusa.

Skladateľ dielo skomponoval v roku 1922 pre oslavu 25. výročia preglejkovej píly v Säynätsalo. [1] Skladba bola povodne určená pre sláčikové kvarteto, v roku 1938 ju však skladateľ upravil pre sláčikový orchester a tympany ad libitum. Sám skladateľ dielo dirigoval 1. januára 1939 na novoročnom koncerte prenášanom naživo do rozhlasového vysielania; ide o jedinú zachovanú nahrávku, na ktorej Sibelius diriguje vlastné dielo.

Vzhľadom na prozaické okolnosti, pre aké bola skladba objednaná, je trochu prekvapujúce, že skladba nesie nielen mimoriadny slávnostný pátos, ale až religiózny pokoj, ktorý z nej dýcha. Korene tejto silnej inšpirácie sú v prípade Sibeliusa, tak ako jeho ďalších diel, v jeho milovanej prírode. Andante festivo sa celé nesie v základnom tempe s občasným rubatom. Skladateľ tu niekoľko motívov spojil do súvislého hymnického pásma, pričom hlavnú melodickú linku prenechal po celý čas husliam vo vysokom registri. Tympany sa ozývajú až v závere skladby a skladateľ netrval na ich použití, majestatné ukončenie skladby však s nimi vyznieva lepšie.