Analógový signál
Analógový signál je daný spojitými funkciami spojitého času, alebo čiastočne spojitými funkciami spojitého času. Tým sa líši od diskrétneho signálu, ktorý je daný funkciami definovanými len v diskrétnych časových okamihoch a tvorí tak postupnosť funkčných hodnôt.
Analógové signály môžeme deliť na základe nosného média, čiže podľa média, ktorými sú prenášané. Hovoríme vtedy napríklad o akustických signáloch, elektrických signáloch, optických signáloch a podobne.
Genéza spojitých signálov
Spojité signály sú generované spojitými procesmi a systémami. Ide napríklad o:
- EEG – vzniká elektrickou aktivitou mozgu
- EKG – vzniká elektrickou aktivitou srdca
- reč – príklad akustického signálu
- výstup spojitého snímača, napríklad snímač teploty
Spracovanie spojitých signálov
Na spravovanie sú používané nasledujúce štandardné algoritmy, nezávisle od druhu analógového signálu.
- Zosilnenie
- Útlm
- Modulácia a demodulácia pomocou modulátora
Digitalizácia spojitých signálov
Z dôvodu spracovania signálu sa robí digitalizácia spojitých signálov. Dôvody digitalizácie nie sú len ekonomické (lacnejšie spracovanie a prenos dát), ale i technické, lebo s digitálnym signálom môžeme zaobchádzať tak, ako s analógovým nie je možné (bezstratový prenos na veľké vzdialenosti, sofistifikované spracovanie signálu a podobne).
Príkladom je rozpoznávanie reči – pomocou zložitých algoritmov je aplikovateľné len na digitalizovaných signáloch.
Základné analógové signály
- Jednotkový skok
- Impulzný signál, tzv. Diracova delta funkcia
- Sínusový signál