Alojz Peierberger

Alojz Peierberger (Paierberger, Payerberger) (* Slovensko) bol staviteľ a architekt.

Alojz Peierberger
slovenský staviteľ a architekt
Dielo
Významné stavbyPorges Palota
Osobné informácie
Architektonický portál
Biografický portál

Životopis

Staviteľ a architekt v Banskej Bystrici (1900 – 1930).

Stavby

Porges Palota

Porges Palota: pohľad zo strany Polikliniky
Porges Palota: pohľad zo strany dvora
Porges Palota: pohľad z Hornej ulice

Porges Palota je historická budova v centre mesta Banská Bystrica, v bezprostrednej blízkosti Obchodného Domu PRIOR, situovaná na rohu Kukučínovej a Hornej ulice.

Budova bola postavená v roku 1912 a v tom istom roku bola odovzdaná do užívania. Jej staviteľmi boli manželia Porgesovci. Nanešťastie sa nedočkali jej dokončenia, pretože obaja zomreli v priebehu výstavby. Po ich smrti bola stavba predaná manželom Seidnerovcom za 800 tisíc korún.

Dnes sa v nej nachádzajú rôzne predajne a služby, kedysi však budova slúžila ako nájomný dom. Byty boli slnečné, priestranné, vzdušné, mali vysoké stropy a kompletné príslušenstvo. V tej dobe si len málokto mohol dovoliť bývať v takomto bytovom dome. V spodnej časti sídlil krajčír, mäsiar a nachádzala sa tam tiež aj mliekáreň.

Porges Palota bola do obdobia 50. rokov najvyššou budovou v Banskej Bystrici. Tiež bola prvou budovou v meste, v ktorej bol naprojektovaný výťah. Parcela je v tvare písmena V. Má šesť podlaží. V dvorovej časti, ktorý je čiastočne prekrytý sa nachádzajú pavlače, z ktorých sa vchádza do bytov. Budova má manzardovú strechu. Fasády sú zdobené secesným ornamentom. Hlavné priečelie je ukončené segmentovým štítom.

Budova je pamätná tým, že v nej pôsobil Klement Gottwald. V rokoch 1921 – 1922 v nej korigoval robotnícku tlač. Pripomína to aj pamätná tabuľa, ktorá sa nachádza na jej priečelí.

V roku 1945 bola budova znárodnená a prešla pod národnú správu bytového podniku. Neskôr budovu odkúpila Tesla a urobila v nej kancelárie. Tiež slúžila Závodom ťažkého strojárstva. Vtedy v nej bola zrealizovaná rekonštrukcia podkrovných priestorov, čím sa zvýšil počet pracovných miest. Rekonštrukcia nemala podstatný zásah do konštrukcie a ani na vzhľad budovy. Bola prevedená šetrným spôsobom. Zachované pôvodné väzby krovu boli priznané v interiéri. Odstránili sa nepoužívané komínové telesá a do roviny strešného plášťa sa zabudovali nové okná. Priestor, ktorý tu vznikol bol využitý pre dva veľkopriestorové ateliéry s kanceláriami pre 39 technických pracovníkov. Vykurovaný bol teplovodným systémom a mal vlastnú plynovú kotolňu, ktorá bola na tom istom podlaží. Ostatné podlažia boli vykurované elektrickými pecami. V lete fungovala na skvalitnenie podmienok klimatizácia. Celá rekonštrukcia mala náklad 1 150 000 Kčs, čo bol veľmi dobrý ekonomický výsledok.

Zdroje

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.