Alfonz II. (Portugalsko)

Narodil sa ako druhý syn Sancha I. a Dulcei Aragónskej. Mal deväť súrodencov, šesť sestier a troch bratov, z ktorých sa len starší Raimundo nedožil dospelosti. Sestra Teresa sa stala kráľovnou kastílskou a leónskou, Mafalda kastílskou a Berengária dánskou.

Mladý infant zasadol na trón po smrti svojho otca v roku 1212 a prvé roky jeho vlády bola poznamenané stretmi so súrodencami, ktoré ukončil konfiškáciou ich majetku. Alfonzova vláda sa sústredila na ekonomickú a sociálnu prosperitu krajiny, čím sa výrazne odlišoval od svojich predchodcov. Zreformoval právny systém a snažil sa nadviazať obchodné styky s európskymi kráľovstvami. Tiež sa snažil o nezávislosť svojej krajiny na pápežskom stolci, pretože moc cirkvi neustále rástla od čias kráľa Alfonza I., ktorý jej bol nútený prideliť rôzne výsady. Dôsledkom týchto snáh bola Alfonzova exkomunikácia pápežom Honoriom III., po ktorej sľúbil nápravu. Tento krok však zostal na jeho najstaršom synovi, pretože v marci 1223 zomrel.
Je pochovaný spoločne s manželkou v cisterciánskom kláštore Alcobaça.[1]

V roku 1208 sa oženil s princeznou Urracou Kastílskou (* 1186 – † 1220) , s ktorou mal päť detí:

• Sancho II. (* 1209 – † 1248), portugalský kráľ ∞ 1239 Mécia Lópes de Haro
• Alfonz III. (* 1217 – † 1279), portugalský kráľ ∞

1. 1235 grófka Matilda z Boulogne (* 1202 – † 1259)
2. 1253 Beatrix Kastílska (* 1242 – † 1303)

• Eleonóra (* 1211 – † 1231) ∞ 1229 dánsky spolukráľ Valdemar Mladý (* 1209 – † 1231)
• Ferdinand (* 1217 – † 1246), pán Serpa ∞ Sancha Fernández de Lara
• Vincent († 1219)

1. www.mittelalter-genealogie.de

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfonz II. (Portugalsko)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alfons II. Portugalský na českej Wikipédii.