Alan Turing
Alan Mathison Turing (* 23. jún 1912, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 7. jún 1954, Wilmslow, Spojené kráľovstvo) bol britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina.
Alan Turing | |||
britský matematik, logik, kryptograf a vojnový hrdina | |||
Narodenie | 23. jún 1912 Londýn, Spojené kráľovstvo | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 7. jún 1954 (41 rokov) Wilmslow, Spojené kráľovstvo | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Webstránka | turingarchive.org | ||
Commons | |||
Životopis
Profesionálnu kariéru začal na Cambridge University. Tam sa v roku 1935 stretol s Johnom von Neumannom. Počas nasledujúcich desiatich rokov nezávisle od seba vytvorili princípy elektronického počítača.
V roku 1936 vydal článok On computable Numbers..., v ktorom definuje abstraktný model číslicového počítača - tzv. Turingov stroj. Tým ponúkol základný teoretický aparát pre vedeckú disciplínu, tzv. teoretickú informatiku (Theoretical Computer Science), ktorá sa zaoberá potenciálnymi možnosťami počítačov, tým, čo počítače môžu niekedy dokázať, čo z princípu nedokážu a v akom čase čo dokážu.
Počas druhej svetovej vojny presadil Turing konštrukciu zariadenia, ktoré vedelo v krátkom čase analyzovať pravdepodobné nastavenia Enigmy, šifry používanej armádou nacistického Nemecka. Podľa mnohých historikov bol Turingov prínos najdôležitejším príspevkom jednotlivca k víťazstvu Spojencov.[chýba zdroj]
Po vojne Turing pracoval na jednom z prvých skutočných digitálnych počítačov. Začal sa zaujímať aj o vzťah medzi počítačmi a prírodou a veril, že stroje môžu imitovať procesy, prebiehajúce v ľudskom mozgu. Preto poslednú časť života strávil bádaním o tom, ako stovky miliárd neurónov v mozgu s pomocou elektrických impulzov spolupracujú počas učenia. Začal študovať komplexné systémy a navrhoval uplatnenie matematických metód aj v biológii. Na základe svojich poznatkov vytvoril Turingov test, ktorý sa považuje za doteraz najlepší spôsob, ako zistiť (ne)prítomnosť inteligencie v stroji.
V roku 1954 ako 41-ročný spáchal samovraždu tým, že zjedol jablko, do ktorého si napustil kyanid. Jedným z dôvodov tohto konania bolo aj to, že bol prenasledovaný za svoju homosexualitu. Za tieto perzekúcie sa jeho pamiatke v roku 2009 britský premiér Gordon Brown verejne ospravedlnil.[1]
Od roku 1966 spoločnosť Intel (súčasnosť Google) udeľuje cenu za prínos v informatike, ktorá nesie jeho meno – Turingova cena. Príbeh Alana Turinga a jeho prácu na lúštení kódu Enigmy vykresľuje film Kód Enigmy z roku 2014.
Referencie
- Britský premiér sa ospravedlnil lúštiteľovi nacistického kódu [online]. Reuters, SME, 11.9.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alan Turing Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alan Turing
Externé odkazy
- Simulácia Turingovho stroja
- Osobná stránka
- On Computable Numbers (originál publikácia - PDF)
- Biografia
- Krátka biografia
- Životopis
- Alan Turing — Towards a Digital Mind: Part 1
- Computing machinery and intelligence
- Hollymeade unveiling of memorial plaque marking 50th anniversary of Turing's untimely death