Aktinoidová kontrakcia

Aktinoidová kontrakcia je postupné zmenšovanie iónových polomerov aktinoidov s narastajúcim protónovým číslom od 126 pm (Ac3+) po 88 pm (Lr3+).[1] So zvyšujúcim sa protónovým číslom pristupujúce elektróny obsadzujú vnútorné orbitály 5f a vo valenčnej vrstve 7s je stále ten istý počet elektrónov - dva. Tie sú jadrom priťahované stále silnejšie, pretože orbitál 5f slabo tieni pôsobenie kladného náboja jadra. Tento jav je dobre pozorovateľný hlavne pri ťažších aktinoidoch (od curia vyššie), kde je stabilný oxidačný stupeň +III.[2]

Prehľad elektrónových konfigurácií a iónových polomerov aktinoidov[3]
Prvok Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr
Protónové číslo 8990919293949596979899100101102103
Elektrónová konfigurácia 6d17s26d27s25f26d17s2
alebo
5f16d27s2
5f36d17s25f46d17s2
alebo
5f57s2
5f67s25f77s25f76d17s25f97s2
alebo
5f86d17s2
5f107s25f117s25f127s25f137s25f147s25f146d17s2
Iónový polomer (nm)
- An4+
- An3+
 

0,126
 
0,114
 
0,104
0,118
 
0,103
0,118
 
0,101
0,116
 
0,100
0,115
 
0,099
0,114
 
0,099
0,112
 
0,097
0,110
 
0,096
0,109
 
0,085
0,098
 
0,084
0,091
 
0,084
0,090
 
0,084
0,095
 
0,083
0,088

Referencie

  1. GAŽO, Ján a kol.. Všeobecná a anorganická chémia. 3. vyd. Bratislava : ALFA SNTL, 1981. 808 s. Kapitola Aktinoidy, s. 573-580.
  2. MUCK, Alexander. Základy struktúrní anorganické chemie. 1. vyd. Praha : Academia, 2006. 508 s. ISBN 80-200-1326-1. Kapitola Aktinoidy, s. 417-421. (po česky)
  3. GREENWOOD, Norman; EARNSHAW, Alan. Chemistry of the Elements. 2nd ed. Oxford : Butterworth-Heinemann, 1997. 1347 s. ISBN 0750633654. Kapitola The Actinide and Transactinide Elements, s. 1253-1284. (po anglicky)

Pozri aj

Chemický portál
  • lantanoidová kontrakcia
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.