Akútna apendicitída

Hlavným etiologickým faktorom je obštrukcia (uzáver) dutiny apendixu, alebo zápal jeho lymfatického tkaniva. Následkom je zvýšené prekrvenie v dôsledku uvoľnenia pôsobkov zápalu (appendicitis catarrhalis), neskôr dochádza k hnisaniu (appendicitis phlegmonosa) až gangréne (appendicitis gangrenosa). Gangrenózny, či flegmonózny apendix môže perforovať (prederaví sa jeho stena) a hnis a črevný obsah sa môže vyliať do dutiny brušnej (appendicitis perforata) - vzniká difúzna peritonitída, alebo sa zápal ohraničí len na priľahlé okolie slepého čreva a vznikne ohraničený zápalový infiltrát - periapendikálny absces. Zápal môže prebiehať i chronicky, kedy po zvládnutí akútneho štádia apendix zrastá s okolitými črevami.

Zápal sa prejaví bolesťou v nadbrušku, potom sa premiestni do pravého podbruška. K nej sa pridáva nevoľnosť a zvracanie, zastavenie stolice i plynov. Telesná teplota nad 38 stupňov, zrýchlený pulz. Ak sa rozvinie hnisavá peritonitída, nasleduje celková sepsa, postupné zlyhávanie orgánov a smrť.

Základom je anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. V laboratórnom náleze dominuje leukocytóza, zápal červovitého prívesku veľmi dobre zobrazí ultrasonografia (USG) a/alebo počítačová tomografia (CT).

Akútny zápal sa lieči chirurgicky - apendektómia, subakútny - hospitalizáciou, antibiotikami, diétou; po vstrebaní zápalového infiltrátu a v chronickom štádiu sa tiež pristupuje k apendektómii. Ak infiltrát skolikvuje na absces, je nutné odsatie a drenáž hnisu, alebo punkcia a odsatie pod kontrolou USG alebo CT.

Prognóza je dobrá, ak sa pacient s akútnou apendicitídou operuje do 24 – 48 hodín. Neskôr vykonaná operácia, má pooperačnú úmrtnosť 2 – 3 percentá. Pokročilá hnisavá peritonitída je často smrteľná.