Ahmed Ben Bella

Ahmed Ben Bella (* 25. december 1916, Marnie - † 11. apríl 2012, Alžír) bol alžírsky politik, vojak a revolucionár. Bol prvým prezidentom nezávislého Alžírska, a to v rokoch 1963-1965.

Ahmed Ben Bella
1. prezident Alžírska
V úrade 15. september 1963 – 19. jún 1965
Houari Boumediene
Predseda vlády Alžírska
V úrade 27. september 1962 – 20. september 1963
Benyoucef Benkhedda Mohamed Ben Ahmed Abdelghani
Biografické údaje
Narodenie	25. december 1916 Marnia
Úmrtie	11. apríl 2012 (95 rokov) Alžír, Alžírsko
Politická strana	Fronta národného oslobodenia Alžírska ľudová strana Hnutie za demokraciu v Alžísku
Profesia	politik, vojak a revolucionár
Rodina
Manželka	Zohra Michelle Sellami (1971 – 2008)
Deti	Mehdia Ben Bella Noria Ben Bella
Odkazy
	Ahmed Ben Bella (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Roku 1936 vstúpil do francúzskej armády. V rokoch 1939-1940 bol futbalistom klubu Olympique de Marseille. Počas druhej svetovej vojny získal vo francúzskej armáde vojnový kríž, bol demobilizovaný po páde Francúzska, ale vstúpil do marockej pechotnej divízie, ktorá sa zapojila do bojov v Taliansku. Bojoval v bitke o Monte Casino, za ktorú získal od Charlesa de Gaulla Médaille militaire. Po roku 1945 sa v Alžírsku zapojil do polovojenskej organizácie Organisation spéciale, ktorá začala boj proti francúzskemu koloniálnemu panstvo a za nezávislosť Alžíru. Z nej vzápätí vznikla Fronta národného oslobodenia (Front de Liberation Nationale - FNL), ktorá následne začala ozbrojené povstanie (roku 1954). Roku 1951 bol Ben Bella za svoju činnosť uväznený a odsúdený na osem rokov žalára, čoskoro sa mu však podarilo utiecť a odísť do exilu v Egypte a Tunisku. Akonáhle vypuklo povstanie, Ben Bella sa stal jedným z členov Revolučného výboru jednoty a akcie, ktorý riadil FNL aj priebeh bojov. Bol Francúzmi zatknutý roku 1956, keď bolo unesené jeho lietadlo. Po tejto kontroverznej akcii vznikli rozpory vnútri francúzskej Socialistickej strany, ktorá bola v tom čase pri moci (kabinet Guy Molleta, po zatknutí rezignoval sekretár pre zahraničné veci Alain Savarin). Ešte vo väzení bol zvolený za podpredsedu Alžírskej dočasnej vlády. Dosiahol tiež veľkej podpory egyptského prezidenta Džamál Abd an-Násira, sám sa v tej dobe označoval za násiristu. Silne ho podporoval tiež Pakistan, ktorý mu udelil pas, na ktorý po prepustení cestoval po svete. Roku 1962 revolúcia zvíťazila a Alžírsko získalo nezávislosť. Ben Bella sa stal rýchlo najpopulárnejšou osobnosťou FNL a stal sa premiérom krajiny. Roku 1963 získal aj funkciu prezidenta. Úspešne odrazil marockú inváziu a zahájil rozsiahlu pozemkovú reformu, keď veľké množstvo pôdy bolo rozdaných bezzemkom. Jeho socialistická rétorika mu získala priazeň Sovietskeho zväzu. Vďaka svojim autokratickým tendenciám si však rýchlo znepriatelil rad ľudí vnútri FNL. Roku 1965 bol preto Ben Bella zvrhnutý svojim blízkym spolupracovníkom Houari Boumédiènem, ktorý ho umiestnil do domáceho väzenia, v ktorom bol až do roku 1980.