Ahmad Jásín

Narodil sa v malej dedine Al-Džúra blízko mesta Aškelon, ohľadom presného dátumu jeho narodenia však ostávajú nejasnosti. Po zabratí jeho rodnej dediny izraelskými vojskami po Prvej arabsko-izraelskej vojne bola jeho rodina nútená presťahovať sa do utečeneckého tábora Al-Šátí v Pásme Gazy. Keď mal 12 rokov, utrpel pri športovej hre s priateľmi vážny úraz, pre ktorý sa stal poloslepým paraplegikom upútaným na invalidný vozík po celý zvyšok svojho života. Hoci krátko študoval na prestížnej univerzite Al-Azhar v Káhire, pre zhoršujúce sa zdravie bol nútený štúdium ukončiť a pokračovať v domácom samoštúdiu. Stal sa učiteľom arabského jazyka a postupne sa z neho začal formovať aj náboženský líder, keď začal verejne kázať na pravidelných piatkových modlitbách v mešite, pričom jeho kázne získali veľkú popularitu.

Jásín sa stal členom a zakrátko aj lídrom palestínskej vetvy islamskej organizácie Moslimské bratstvo. V r. 1984 bol Izraelčanmi prvýkrát zadržaný, údajne pre tajné hromadenie zbraní, no už nasledujúci rok bol v rámci rozsiahlej výmeny väzňov prepustený. V r. 1987, počas Prvej intifády, založil spolu s Abdom al-Azízom ar-Rantísím islamské polovojenské hnutie Hamas, ktoré si kládlo za cieľ „oslobodiť Palestínu spod izraelskej okupácie“. Jásín sa stal hlavným duchovným lídrom organizácie, pričom svojimi radikálnymi kázňami, v ktorých odmietal akýkoľvek mier s Izraelom, si zakrátko získal mnoho sympatizantov. V r. 1989 Izraelčania Jásína opäť zadržali a odsúdili na doživotné väzenie. Na slobodu sa dostal opäť až v r. 1997 po nátlaku Jordánskej vlády, ktorý nasledoval po závažnom incidente, pri ktorom sa agenti Mosadu pokúsili v Jordánsku zavraždiť jedného z lídrov Hamasu, Chálida Mašala, boli však odhalený. Po svojom prepustení pokračoval vo vedení Hamasu, pričom vo svojich radikálnych kázňach otvorene vyzýval na útoky proti Izraelu, čo ho podľa mnohých činí priamo zodpovedným sa desiatky samovražedných teroristických útokov, ktoré v tom čase Hamas vykonával. Napriek tomu však neexistujú dôkazy, že sa priamo podieľal na ich organizácii, či nariaďovaní. 6. septembra 2003 podnikla izraelská stíhačka F-16 letecký útok na Jásínov dom v Gaze, Jásín však tento útok so zraneniami prežil. Po útoku vyhlásil, že sa smrti nebojí a keby aj zomrel, džihád to nezastaví.

Jásín bol nakoniec zavraždený 22. marca 2004, keď na neho izraelský vrtuľník typu Apache AH-64 vypálila niekoľko riadených striel, keď vychádzal z mešity po rannej modlitbe. Okrem neho pri tomto útoku zahynuli aj dvaja jeho bodyguardi a deväť okolostojacich civilistov. Jeho smrť vyvolala medzi Palestínčanmi veľký hnev a pobúrenie a na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše 200 000 ľudí. Útok odsúdilo aj mnoho iných, prevažne arabských krajín a napr. aj generálny tajomník OSN Kofi Annan. Izraelský predstavitelia však atentát ospravedlňovali obranou proti terorizmu a Jásína označil za „palestínskeho bin Ládina“, v podobnom duchu sa Izraela zastali aj Spojené štáty.

• Jásínova biografia