Adolf Peter Záturecký

Adolf Peter Záturecký (Zathureczky de Zaturcsa) (* 25. november 1837, Liptovská Sielnica – † 1. júl 1904, Brezno) bol slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník, šľachtic. Pseudonym: Borovohájsky .

Adolf Peter Záturecký
slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník
Narodenie25. november 1837
Liptovská Sielnica
Úmrtie1. júl 1904 (66 rokov)
Brezno
Odkazy
Commons Adolf Peter Záturecký
 Biografický portál
Rodový erb

Rodina
  • otec: Peter Pavel Záturecký (1807 – 1852)
  • matka: Mária rod. Lehotská Slabejová (1811 – 1882)
  • manželka: Mária rod. Groszerová (1850 – 1933)
  • deti: Bella Bohuslava Koričánska (1866 – 1928), Ľudmila Mária Hollá (1867 – 1907), Helenka (1872 – 1874), Ján Miroslav Záturecký (1875 – 1936), Adolf Vladimír Záturecký (1884 – 1958).

Životopis

Pochádzal zo šľachtického rodu Zaturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa). Súkromne ho vzdelával otec, študoval na gymnáziu v Kežmarku a v Modre, odkiaľ po skončení 7. triedy gymnázia v r. 1854 odišiel za učiteľa do rodiska. Od r. 1869 organista a učiteľ na evanjelickej škole, neskôr na štátnej škole v Brezne. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Zaoberal sa aj zbieraním rečovej slovnej zásoby, prispel Slovenskou mluvnicou obsahujúcou gramatické poučky. Roku 1877 – 1879 vydával a redigoval u Filipa Macholda v Banskej Bystrici časopis Evanjelická škola. V rukopise zanechal zoznam názvov obcí Liptova a Turca. Autor pedagogických a ľudovýchovných článkov, ktoré publikoval v dobových novinách a časopisoch. Zostavil pedagogické učebnice, didaktizujúce a gratulačné verše pre deti. Propagátor prác a myšlienok J. A. Komenského.

Tvorba

Pedagogický aspekt bol dominantný aj v jeho tvorbe pre deti. Próza Tomáš Nápravník (1873) je vlastne adaptáciou nemeckej moralisticko-náboženskej poviedky na slovenské pomery. Verše jeho dvoch básnických zbierok pre deti, Hájiček (1879) a Vinšovník (1880), ťažkopádnou a nedokonalou veršovou technikou zveršúvajú mravné ponaučenia a s rezervovaným prijatím sa stretli už v dobe publikovania.[1]

So svojimi 13 000 záznamami predstavuje v našej literatúre dosiaľ „najvýznamnejšiu zbierku ľudovej frazeológie“.[2]

Pamiatky
  • hrob s náhrobkom v Brezne
  • rukopisná pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej,
  • pamätné tabule v Brezne a v Liptovskej Sielnici

Dielo
  • Tomáš Nápravník 1873
  • Hájiček 1879
  • Vinšovník, Martin roku 1880
  • Evanjelický rozpravník, Budapešť roku 1891
  • Slovenské hádky (hádanky), Martin roku 1894
  • Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví, Praha, [1897] (reedície: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, 1965; Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, 1974; Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, 1975)
  • Nevyhovárajte sa!, 1898, Tranoscius, podtitul: Krátke odpovede na obyčajné výhovorky a námietky vo veciach náboženských
  • Slovenská mluvnica, Ružomberok roku 1900
  • Nauka slovenského pravopisu, B.m. 1900 (rkp.).
  • Príkaz striezlivosti kresťanskej: Neopi sa!, 2. vyd., Modra, 1901
  • Náboženské rozprávky, 1902
  • Obrázkový šlabikár a prvá čítanka, Budapešť roku 1902

Referencie
  1. Dejiny slovenskej literatúry. 1. vyd. Martín : Matica Slovenská, 2009. ISBN 9788070909379.
  2. SLIACKY, Ondrej. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne Informačné Centrum, 2005. ISBN 8088878977.

Literatúra

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.