Absolútny idealizmus

Absolútny idealizmus je filozofický smer, ktorý sa vyvinul v 19. storočí v anglickej filozofii pod vplyvom nemeckej (najmä Hegelovej a Kantovej) filozofie doplnenej motívmi berkeleyovskými a humovskými.

Reálne je podľa absolútneho idealizmu výsledok seba v sebe syntetizujúceho, do seba sa hrúžiaceho a seba samého rozvíjajúceho myslenia. Absolútno je skúsenosť. Filozofia je kritika ideí. Hegelovu dialektiku interpretuje v duchu zmierovania, splývania protikladov, v zmysle dopĺňania sa ako hybného princípu myslenia. Absolútny idealizmus niekedy považujú za anglickú formu novohegelovstva.