ABS (vozidlo)

ABS (z nem. Antiblockiersystem - doslova antiblokovací systém, angl. Antiskid Brake System, Anti-block system, Anti-lock Braking System) je podporný subsystém v automobile, kontrolujúci činnosť brzdovej sústavy s cieľom zabezpečiť účinné brzdenie automobilu na povrchoch s rôznou priľnavosťou. Bráni zablokovaniu kolies v prípade brzdenia na klzkom povrchu (čo spôsobí šmyk a neovládateľnosť vozidla).[1]

Kontrolky, indikujúce aktivitu (prerušovaný svit) resp. poruchu (súvislý svit) ABS

Schéma ABS: 1. riadiaca jednotka, 2. elektrohydraulický regulátor tlaku v brzdovom potrubí, 3. snímač uhlovej rýchlosti kolesa, 4. brzda, 5. brzdové potrubie

Senzor uhlovej rýchlosti kolesa pre systém ABS

ABS systém sleduje počas brzdenia pohyb kolies a v prípade, že zistí, že niektoré z kolies sa na vozovke začína šmýkať, zmenší alebo úplne preň vypne brzdnú silu. Tým sa snaží medzi vozovkou a pneumatikou udržať valivé trenie a zabrániť klznému treniu, čo dáva predpoklad lepšej ovládateľnosti vozidla.

Nevýhodou ABS asistencie je v niektorých prípadoch dlhšia brzdná dráha (čo vyplýva zo samotného princípu ABS). Problém s ABS nastáva i na tzv. roletách na ceste, kedy kolesá nadskakujú na nerovnostiach vozovky a tým odovzdávajú senzorom informáciu o nepomere rýchlosti otáčania, ktorú ABS (v tomto prípade nesprávne) vyhodnotí ako nebezpečenstvo šmyku.

Prvé ABS systémy boli ešte mechanické a pochádzajú z roku 1966 od spoločnosti Jenssen. V roku 1978 firma BOSCH presadila prvý mechatronický systém ABS.

Od januára 1991 bola zavedená povinnosť pre všetky nákladné vozidlá a autobusy nad 3,5 tony byť vybavené týmto systémom.