Alfred Radcliffe-Brown

Narodil sa v Birminghane. V piatich rokoch stratil otca a vychovávala ho v matka v skromných podmienkach. Vďaka štipendiu a mimoriadnemu nadaniu vyštudoval na Trinity College v Cambridge, kde medzi jeho učiteľov náležali napr. William Rivers a Charles Samuel Myers. Navštevoval aj filozofické prednášky Alfréda Northa Whitenheada. Hlásil sa ku krajnej ľavici a pre svoje anarchistické názory bol známy ako „anarchista Brown“. V prvom desaťročí dvadsiateho storočia sa na britských ostrovoch šírila Durkheimova sociológia rovnako rýchlo a úspešne ako v šesťdesiatych rokoch štrukturalizmus Léviho-Straussa. Radcliffe-Brown sa stal jedným jej prvých propagátorov.

V rokoch 1906 – 1908 sa venoval terénnemu výskumu na Andamanských ostrovoch v Bengálskom zálive. O dva roky neskôr študoval domorodé kmene v severnej Austrálii; po návrate do Anglicka ho zastihla prvá svetová vojna. Roky 1916 – 1919 strávil ako úradník (Director of Education) v africkom kráľovstve Tonga, ktoré bolo pod nepriamou správou Spojeného kráľovstva. Ochorel na španielsku chrípku a v rámci rekonvalescencie odišiel za svojim bratom do Južnej Afriky, kde začal pracovať ako etnológ v Transvalskom múzeu. V roku 1926 opustil Južnú Afriku a odišiel do Austrálie, kde riadil antropologický výskum. Založil periodikum Oceania. Jeho aktivita v Austrálii však skončila bádateľským a zároveň aj administratívnym neúspechom, takže presídlil do USA. Jeho pôsobenie na univerzite v Chicagu zblížilo európsku a americkú antropologickú školu, čo odrážal zborník The Social Antropology of North American Tribes z roku 1937. V tom istom roku prijal pozvanie na univerzitu do Oxfordu. V tomto období existovali v Anglicku iba štyri strediská sociálnej antropológie London School of Economics, University College v Londýne a univerzity Cambridge a Oxford. Vzostup Oxfordu bol sprevádzaný úpadkom London School of Economics, dovtedajšieho najdôležitejšieho centra britskej antropológie. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako prezident Royal Antropological Institute. Následne prednášal po celom svete, napr. v Sao Paulo, Alexandii, Južnej Afrike a pod. Na konci života sa vrátil do Londýna.[1]

V roku 1948 sa ostro ohradil proti spájaniu s Bronisławom Malinowskim a prehlásil, že pokiaľ sa Malinowskeho škola nazýva funkcionalizmom, potom on je antifunkcionalistom. Podľa neho má byť cieľom antropológie porovnanie všetkých typov spoločnosti s cieľom vyvodiť vierohodné všeobecné pravidlá a zákonitosti ľudskej spoločnosti. Exotizmus mal tak ustúpiť v mene komparativizmu. Svoje tézy predstavil asi najucelenejším spôsobom a predložil ich v knihe A Natural Science of Society, ktorá vznikla na základe prednášok z roku 1937 na Chicagskej univerzite. Kultúru pokladal za nepresne vymedzený a v zásade neužitočný abstraktný pojem, a nie za súčasť objektívnej reality. Nanajvýš ju stotožnil s procesom enkulturácie, či inak povedané – socializácie.
Hlavnou ambíciou Radcliffa-Browna bolo vytvoriť jednotnú vedu o spoločnosti. Odmietal kultúrny relativizmus amerických antropológov, hoci oceňoval ich metódu terénneho výskumu. Rozšíril historický výklad, ktorý je vlastný etnológii a vedeckú interpretáciu, ktorá spadá pod sociálnu antropológiu, ktorá by mala byť vybudovaná podľa vzoru prírodných vied. Zatiaľ čo etnológia sa snaží rekonštruovať kultúrne dejiny určitého etnika, sociálna antropológia usiluje o stanovenie obecných zákonov, ktorými sa riadi spoločenský život. Sociálna antropológia, ktorá je založená na porovnávacej metóde je podľa Radcliffe-Browna nometeickou vedou a čiastočnou disciplínou komparatívnej sociológie, ktorej počiatky sledoval k Montesquieuovi, Comtovi a Durkheimovi. Vo svojej štúdii o andamanských ostrovanoch vysvetľoval rituály na základe ich hodnoty pre spoločnosť ako celok. Tento dôraz na spoločnosti skôr než na jedinca bol pre jeho poňatie antropologického myslenia typický. Základom každej zo sociálnych štruktúr, ktoré sú vymedzené ako sociálne vzťahy medzi jedincami existujúce nezávisle od konkrétnych individuí, ktoré ich práve zaujímajú. Sociálne štruktúry je možné uchopiť prostredníctvom generalizácie rozmanitých empirických sociálnych foriem, s ktorými sa stretávame v každodennom spoločenskom živote. Zavŕšením komparácie by mala byť identifikácia obecných zákonitostí spoločenského života.
Uvedomoval si riziká vyplývajúce zo zámeny svojho vymedzenia štruktúry a vymedzenia Léviho-Straussa. Zatiaľ čo podľa Léviho-Straussa sa štruktúra prejavuje v realite prostredníctvom svojich modelov, v jeho poňatí je štruktúra súčasťou empirickej reality. Stotožnil funkciu s úlohou, ktorú sociálne a kultúrne inštitúcie hrajú pri udržovaní a reprodukcii spoločnosti. Chápal celistvý sociálny systém ako funkčnú jednotu vzájomne spojených súčastí zaisťujúcich vnútornú harmóniu a konzistenciu. Práve nedocenenie histórie a sociálnych konfliktov sa stalo podnetom vymedzeniu sociálnej štruktúry a funkcie definitívne oddelilo antropologické myslenie od intelektuálnej tradície devätnásteho storočia.[2]

• 1922, The Andaman Islanders.
• 1931, Social Organization of Australian Tribes.
• 1940, On Joking Relationships: Africa: Journal of the International African Institute, Vol. 13, No. 3 (Jul., 1940), pp. 195 – 210 DOI:10.2307/1156093
• 1952, Structure and Function in Primitive Society: posthumously
• 1957, A Natural Science of Society: based on a series of lectures at the University of Chicago in 1937 and posthumously published by his students

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alfred Radcliffe-Brown na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfred Radcliffe-Brown